Thursday, August 16, 2007

Camping

Ako sa tak pozeram, nejako som ten svoj blog v poslednej dobe zanedbala... Vyhovorim sa samozrejme na pracu, lebo to vobec neni sranda robit 14 hodin denne, 5-6 dni v tyzdni a popri tom stihat este aj nejaku tu zabavu...:)
Ale akokolvek som teraz busy, niekedy v polke juna sa mi podarilo dostat sa konecne do parku na dva dni. Sice nam maloco vyslo podla nasich predstav, ale aj tak to bol dobry zazitok a kebyze mam cas, tak by som hned sla zas... Ale pekne po poriadku:
Po dlhych vyjednavaniach a vymenach dni off sme sa nakoniec vybrali kempovat len traja, ja, Lizzie (Americanka, kamoska z gift shopu) a Marius (Rumun, kamos z minuleho roka). Po peripetiach s balenim a vseljakych safety videach a prednaskach sme sa konecne okolo 10 am dostali do busu smer Wonder Lake. Foto napravo je z jedneho z najtypickejsich miest Denali parku, tzv. "Pollychrome stop". To za nami - Pollychrome Mountain - je casto na pohladniciach a tak. Vsetci sa tu usmievame, lebo este nevieme, co nas caka:)
Cesta bola dlha a ani sme moc nic nevideli, len raz vrchol Denali (tej hory:), zvierata mali ocividne nieco lepsie na praci ako sa nam predvadzat... Akurat jeden bobor sa ukazal, ale ten zato pozoval pekne zblizka.
Ked sme konecne dorazili na miesto urcenia, tak sme s prekvapenim zistili, ze namiesto prijemnej prechadzky, nas caka cca 5 hodinova tura do kopca s pomerne tazkymi batohmi na chrbte... Este ja a Marius sme to pomerne zvladali, ale Lizzie, tazka fajciarka, zacala mat asi po hodinke celkom vazne problemy s dychanim (ano, vsetci moji dymiaci drahi, citate dobre:) a to az tak, ze odmietla ist dalej a chcela sa zlozit priamo tam na ceste... To by nebol az taky problem, kedze backcountry campers mozu kempovat kdekolvek, lenze zrovna v tej "unit" kde sme boli my, to dovolene neni, lebo cast z toho uzemia je sukromny pozemok. Nakoniec sa nam podarilo ju presvedcit, ze to predsa len skusi, a tak sme sa hybali po asi 100 metrovych usekoch a po piatich hodinach sme ani zdaleka neboli tam, kde sme chceli byt. Ale kedze bolo uz 1o hodin vecer a zacalo celkom dost prsat, rozhodli sme sa, ze to riskneme a zlozime sa kde sme - aj tak nebolo naokolo ani zivej duse. Po tom ako sme sa dostali do suchych spacakov, sa vseobecna nalada znacne zlepsila a na druhy den rano uz bola uplne super nakolko hned ako sme vykukli von, tak sme zbadali jeho majestat Denali v plnej krase:
Po dazdi uz nebolo ani stopy, takze sme sa s balenim moc neponahlali a uzili sme si ranajky v trave (alebo skor hustom tundrovom poraste:) a takmer pred obedom sme sa konecne pobrali naspat. Dole kopcom to slo znacne lepsie, a tak sme vsetko v pohode stihli. Cesta naspat bola rovnako dlha a nudna, jelikoz zvierata sa stale este drzali svojej strategie a okrem par parohov trciacich z vysokej travy (patrne soby Caribou) sme nevideli nic moc. Jedine, co ma zaujalo, je na fotke kusok nizsie.... Na prvy pohlad to vyzeralo ako jaskyna, ale ked som sa pozrela cez dalekohlad, tak som s prekvapenim zisitla, ze to je vlastne ladovec - tzv. "zeleny".
Ked je ladovec totiz tak nizko ako tento, a teda nan pravidelne nesnezi, tak sa na nom po case usadi vrstva kamenia a hliny a po dalsom case na nom zacne rast aj trava. A teda to, co je na obrazku je zlom na konci takehoto zeleneho ladovca... Celkom rada by som sa tam sla pozriet aj nazivo zblizka, ale obavam sa, ze uz na to nebudem mat cas:(
Domov sme dorazili v pohode len trosku unaveni a hodne spinavi:) a celkovo mozem povedat, ze to bol vydareny vylet... Aj ked, keby som si to mala zopakovat, tak si iste vyberiem lepsiu, menej hornatu trasu:)