To neni mozne co sa v tomto svete deje!!!

Takze, odhliadnuc od toho, ze tento tyzden obhajujem a statnicujem a balim sa na pol roka do Spanielska, tak sa take veci deju, ze nechapem :)

Takze po poriadku. Najskor v pondelok, po strastiplnej a nie velmi uspesnej prezentacii mojej cca mesacnej snahy o napisanie aspon nejakej bakalarky, som sa sla prejst a fotit do nearby parku. Slniecko svietilo, teplucko bolo ako v januari nebyva, idylka. Az kym som cestou domov neprisla na to, ze mi niekde tam v parku vypadla penazenka so vsetkymi platobnymi kartami, ISICom, salinkartou, listkami na bus do Prahy a kopou dalsich veci... Takze namiesto prevetrania hlavy a relaxu po obhajobe som si len privyrobila dalsie starosti a komplikacie, 5 dni pred odletom. (Akokolvek sa hovori, ze vsetko zle je na nieco dobre, naozaj nechapem, na co bolo dobre zrovna toto...) Anyway, po cca hodine zufalstva a stresu sa mi podarilo zablokovat vsetky karty a zistit, ze aspon jedna z nich sa da dostat nova este skor ako odidem. OK, nejako to zvladneme. Len ten ISIC mi bude chybat... A salinkrata, na ktoru som mohla este tyzden jazdit. A tak som sa vcera majuc jeden volny den v ramci statnic este vybrala vybavovat tie ostatne doklady a cuduj sa svete, stretla som prvych milych policajtov v zivote, ktori mi ochotne presli databazu nalezov, ci to nahodou niekto nenasiel a nedoniesol (nie, ale aj tak mile od nich) a potom mi pani na studijnom, ktora bola este k tomu chora, volala specialne kdesi, ze ci by mi nespravili prednostne ISIC, lebo odchadzam... A tak s Bozou pomocou budem mat aj kartu, aj ISIC este pred odchodom a to, ze chodim teraz vsade pesi, mi aj tak len prospeje:)

Dokonca sa mi dnes podarilo ako tak napisat prve dve stanice (teda dufam, vysledky budu az tak o tyzden-dva). Uz "len" dve a hlavne ze tie nejhorsie (z mojho pohladu) mam za sebou.

No ale perlicka na koniec, preco toto vlastne vsetko pisem. Iduc nic netusiaca zo statnic som tu, v Brne, stretla Pana Herca a Spisovatela (s velkym H a S:) Milana Lasicu!!! Ako fakt. Tak periferne som zachytila slovencinu a nejaku povedomu tvar. Zastanem, otocim sa a tam, ani nie 10 metrov odo mna, stoji Milan Lasica!!! Vyzlieka si kabat a nastupuje do auta. A ja len stojim, plestim oci a nemo cumim. On ma zbada a tak zhovievavo sa usmeje. No chapete?! Milan Lasica sa na MNA usmial!!! (asi hlavne preto, ze som na neho zizala s otvorenymi ustami ako nejaka pubertacka na Paddyho Kellyho, ale aj tak:) To neni mozne, co sa na tomto svete deje!

Kuzlo okamihu

Su chvile, kedy by som si priala, aby sa zastavil cas. (Nie v takom klasickom telenovelistickom pojati typu: chcem, aby tato chvila trvala navzdy, Juan Carlos:) Skor mam teraz na mysli chvile neobycajnych svetelnych a inych prirodnych ukazov, ktore sa objavia len tak zrazu, ked to clovek vobec necaka, dovolia mu chvilu sa kochat a potom zase zmiznu, akoby ani nikdy neboli. Take male kuzla okamihu. Darceky od Tvorcu vesmiru... Pisem o tom preto, ze mi tento tyzden boli dopriate hned tri a aj ked viem, ze slovny popis je nic oproti vizualnemu zazitku, aspon sa o to pokusim a ti, co maju vacsiu predstavivost, si mozno budu vediet aspon trosku predstavit, ake to bolo:)

Kuzlo prve...
Pondelok doobeda, cakam na bus do Brna a vtom, kde sa vzala, tu sa vzala, Olinka, prave iduvsia zo skusky. Ze ci mam chvilku, ze mi chce nieco ukazat. (uz len ta "nahoda", ze sme sa tam stretli) Kusok od miesta, kde som stala, sa dial velmi zvlastny svetelny ukaz. Bol vyrazny odmak, a tak zo striesok zakryvajucich nastupistia kvapkala voda a za jednym konkretnym stlpom (ktorym si bolo treba "zaclonit" oci) vyzerali tieto kvapky ako malinke biele goralky spustajuce sa po tenunkych snurkach zo strechy az na zem. Ked sa clovek pozorne zadival, bolo dokonca vidiet "hlavicky a chvostiky" tychto kvapiek. A ked sa zase zadival tak vseobecne, tak to boli desiatky bielych goralkovych zavesov rozvesane po celej stanici. Vobec sa ta noblesa nehodila k spinavym autobusom a ludom tlaciacim sa do nich... A teraz si predstavte, kolko "nahod" vytvorilo toto kuzlo: dostatocny odmak, dostatok topiaceho sa snehu na strechach, cista obloha, spravnych cas, spravny stlp a pozorne Olinkine oci... Proste kuzlo.

Kuzlo druhe...
Toto ma cakalo v Brne. Cely vikend som pocuvala, ako su po celom Slovensku snehove vichrice a kalamity, len v Ziline nespadla ani vlocka. Iba lepkavy, mrzlavy dazd. V Brne uz tradicne tiez po snehu ani pamiatky, blato, sed... Cestou zo stanice som sa este kde tu zastavovala a ked som uz konecne cakala na poslednej zastavke na salinu, co ma dovezie az domov, vtedy to prislo. Z nicoho nic zacali padat obrovske vlocky. (Obrovske = priemer tak 2 cm, fakt:) V priebehu par sekund husto snezilo. Kto ma aspon kusok pozna, vie, ako sa velmi tesim zo snehu a toto boli fakt majestatne vlocky. Tak som tam stala na zastavke, hlava vyvratena dohora, snezilo mi to oci, usmievala som sa ako momentalne zaostala a strasne som sa tesila, ze si to snezenie konecne naslo aj mna. (A bolo mi jedno, ze sa dievcina povedla stojaca na mna pozerala s tym takym zhovievaym usmevom nieco na styl, no, nech sa deti potesia.) Trvalo to cca 5 minut a potom nic. Ako prislo, tak odislo. Po snehu nikde ani pamiatky. Taky moj sukromny kuzelny darcek.

Kuzlo tretie...
Utorok vecer, idem z prace, nastupim do saliny a veziem sa domov. Neni az tak zima ako by clovek cakal, ale je tak nijako. Veziem sa cca 8 minut, vystupim ako zvycane, ale do uplne ineho sveta. Za tych 8 minut (alebo mozno to bude tym priestorovym presunom) Niekto zabalil cely svet do bieleho hodvabu. Okolo svetiel poulicnych lamp su vizualne chlpate papusiky a vsade sa stelie jemnucka biela hmota. Neda sa nazvat hmlou, to slovo znie strasne negativne, je to iba taky nezny mist, ktory vsetko zjemnuje, obaluje, tlmi a upokojuje. Ked si na to posvietil reflektor saliny, odhalil miliony tancujucich minikvapociek. Takze technicky to bola hmla, aj ked vysledny efekt mal od negativneho daleko... Vraj sa podobny ukaz ukazal v Brne aj niekedy cez vikend a pohotove oci/ruky/objektiv ho aj zachytili. Nebudem sa chvalit cudzim perim a tak tot link. Takto nejako to vyzeralo aj v tu moju utorkovu noc... Len ja neviem tak pekne fotit;)

Takze to su zazraky na tento tyzden. A na zaver este bonus. Idem si ja tak vcera salinou, cca 11 hodin "rano", salina skoro prazdna, vpredu, kusok odo mna, sedi jedna babca a vehementne a veeelmi nahlas nieco vyhlada druhej babci. Vo vsetkom tom hrkote a sramote, co saliny zvacsa produkuju, jej nevenujem moc pozornost. Az tu zrazu, stojime na cervenej a ona do toho ticha zahlasi: "Narodila jsem se za prvni republiky. Prosla jsem styrma rezimama, ale to vam povim, nikdy jsem se nemela tak mizerne jako tedka!"