Kniznice

Ked uz o tych knihach a knizniciach... (A kedze poniektori, ktori sa vobec nemaju co ozyvat ohladom updatovania blogov, ze David ;) sa stazuju na nesplnene sluby ohladom fotiek) Tu su dve kniznice, ktore mam mimoriadne rada a fakt by som si tam obcas zasla len tak posediet, ci sa prejst...

Kniznica prva - skvela prave citatel-friendly prostredim. Kopa kresielok a zakuti, kam sa da zaliezt aj na cely den. Jedina nevyhoda - pocas tyzdna, a ked sa blizia skusky tak aj cez vikendy a dlho do noci, je plna ludi, ktori nie su zvyknuti, ze v kniznici sa nerozprava... Ale zato ak ma clovek v usiach nejaku dobru hudbu, vyssie spomenute kresielka vsetky nedostatky vyvazia...

Toto su prosim pekne dizajnerske kresla od neviem koho, ale urcite niekto slavny :) Sedi sa v nich skvele na mnoho sposobov. Jediny problem je, ze clovek casto viac cuci von oknom nez do povinnej literatury...

Tieto mile male kresielka sa zrejme rozhodli, ze si takto cez vikend poklebetia, kedze inak nikde ani nohy...

A kedze sa tato navsteva odohrala v jednu slnecnu sobotu popoludni, ked je kniznica okrem citarne zatvorena (citaren je ale open 24/7 :) tak som sa mohla vyblaznit aj fotenim vselijakych blbosticiek ako napriklad tienov caz zavesy

Ci tych takych chlpatych paperiek z akejsi rastliny, ktore sa len tak povalovali na okne.

Poznamka 1: toto su vsetko uz pomerne stare fotky, ktore sa mi pripomenuli prave vdaka tomu nizsie spominanenemu rozhovoru, a teda su fotene este mojim starym fotacikom.

Poznamka 2: novsie fotky fakt raz pridu, len nejako v case pisania eseji a inych povinnosti nebol cas ani inspiracia sa k niecomu dohrabat... A tiez sa hnevam na svoj pocitac, ktory napriek mojej vsemoznej snahe odmieta nainstalovat photoshop a tiez odmieta nacitat moju novu 16GB kartu (lebo ze je vraj prilis nova a dobra a on si s nou nerozumie :P) takze akakolvek manipulacia s fotkami vo formate raw je komplikovana a potrebujem k tomu min. jeden dalsi pocitac a vobec... Ma uz stve potvora...

Kniznica druha je sice menej pohodlna co sa tyka sedenia ci otvaracich hodin, ale zato na nu mam mnohe nostalgicke spomienky. A aj ked nemam ziadnu vlastnu fotku, neda mi neponuknut aspon nahlad na jej krasu objektivom niekoho ineho... Snad nebude mat nic proti takejto reklame :)

Nasla som spriaznenu dusu...

Znie to ako uvod lubostneho romanu, ale v skutocnosti len marketingovy tah - totalne nesuvisiaci titulok ako reklama na dalsi zaujimavy rozhovor:) Aj ked trosku pravdy by sa v nom hadam aj naslo, kedze tento clovek mi v mnohom skutocne hovori z duse...

Patrne je pomerne znamy, vraj kdesi cosi moderuje, ale ja sa v tych domacich (=slovenskych) pomeroch uz pomerne dost nevyznam, takze neviem... Vola sa Dado Nagy a rozpraval o knihach, citani a kulture ci trendoch s tym suvisiacich. Cely rozhovor je tu.

A preco ho spominam? Poniektori ludia okolo mna sa divia, preco stale nieco citam, alebo preco sa chodim len tak prechadzat do knihkupectiev ci kniznic. Prechadzat prstami po chrbtoch knih, len tak si zalistovat, ci rovno nabrat plnu naruc a odniest si ich domov aj ked na ich precitanie nebudem mat cas minimalne do dochodku... Mozno som divna, ale knihy ma fascinuju. Ako take. Same o sebe. Obrovska kniznica plna knih. Len ten cas na ne chyba...

Anyway, co som chcela z toho clanku... No otazku v nejakej diskusii, aky je zmysel citania, odpovedal: "Mohol som im povedať iba jedno: neviem síce, aký zmysel má čítanie beletrie, ale mňa jednoducho ohromne baví. Mám z neho pôžitok a zábavu. Nechcem nikoho obviniť, že bez čítania sa stane menej hodnotným človekom, ja to mám jednoducho rád a preto nad zmysluplnosťou čítania ani neuvažujem. ... Človeku, pre ktorého je čítanie doslova životom, znie totiž totálne absurdne. Je to, ako keby sme sa pýtali, aký má zmysel, že vôbec žijeme."