Co je dolezite?

Manifesto: The Mad Farmer Liberation Front

So, friends, everyday do something
that won't compute. Love the Lord.
Love the world. Work for nothing.
Take all that you have and be poor.
Love someone who does not deserve it.
Because this is a vision of life
that embraces humility and patience.

Give your approval to all that you cannot
understand. Praise ignorance, for what man
has not encountered he has not destroyed.
Ask the questions that have no answers.
Invest in the millenium. Plant sequoias.
Say that your main crop is the forest
that you did not plant,
that you will not live to harvest.
Say that the leaves are to be harvested
when they have rotted into the mold.
Call that profit. Prophesy such returns.


PS: to som citala v jednej knizke patriacej Andrejovi C, nazov si uz nepamatam...

Novembrove smutky

Neviem, ci to je tou jesenou, nedostatkom slnka alebo "len" stresom, ale v poslednej dobe mam pocit, ze jedine, co ma tesi, je to obcasne snezenie a ranne plavanie... Ako niezeby som bola vyslovene depresivne/meteosenzitivne ladena, ale akosi sa mi den co den menej chce vobec vyliezt rano z postele, ked viem, ze ma caka len dalsi uplne aimless den, pri com sa musim snazit mu nejaky ten aim dodat... Moznych cielov je, actually, naporudzi viac nez dost - pocnuc nedopisanou bakalarkou a konciac rozcitanymi knizkami a filmami, ktore uz roky chcem vidiet - len mi to nejako vsetko nedava dost motivacie ani len na to, aby sa mi chcelo vstat. (to, ze mam asi tak dvojtyzdnovy spankovy dlh momentalne nepocitam:) A tak sa pytam sama seba, ze o com to tu vsetko vlastne je?

Viem presne, co by mi na to kazdy spravny krestan povedal a je to sice pekna teoria, lenze easier said... Krasne sa rozmysla o vysokych cieloch a poslaniach, horsie to potom byva v tom down-to-earth zivote.

Esteze som od prirody skor optimista, a tak si vravim, ze aj toto skor ci neskor prejde a ako hovori doktor Vlach, osud nam cini neocenitelnu sluzbu, ked nas raz za cas chyti za golier a vyhodi na mraz, aby sme si potom vedeli vazit cas, ked nam je dobre. (tot volna parafraza/preklad z Jirotkovho Saturnina) No, uz aby bolo...

A este jeden nadejoplny citat na zaver:

Nehovor: Ako je to, že predošlé dni boli lepšie ako terajšie? Lebo nepochádza z múdrosti, ak sa tak pýtaš.
...
V dobrý deň buď dobrej vôle; v deň zlý si uváž: aj tento deň učinil Boh ako tamten, aby človek nevypátral, čo príde po ňom.

Kaz. 7:10, 14

PS: sorry, za tu anglictinu... Neviem, ci sa to da nazvat profesionalnou deformaciou, u mna je to asi skor len ta deformacia:)

Male radosti zivota

Ludia, ti, ktori ste v Brne, pozrite sa z okna! Tak krasne tam snezi...

Vcera vecer bola taka neuveritelna zima. Sme sa so spolubyvajucou pekne postazovali, zapli si v izbe ohrievac a chlipkali teply caj. Rano, teda asi okolo deviatej:), ked som sa konecne dostala z vyhriatej postielky do uz ochladnutej izby a pozrela som sa z okna, cela moja stazovacia nalada zmizla rychlejsie ako tohorocne babie leto... Tak krasne tam snezi!

Viem, ze sa obcas spravam ako mala, ale najviac zo vsetkeho mam teraz chut vybehnut von, len tak sa prechadzat a tesit sa z toho, aky vie svet byt krasny. Ked sa mu chce. A ked sa nam chce to ocenit.

Az mi to je divne, ze pri vsetkych tych stresoch z nenapisanej bakalarky a kopy inych pridruzenych veci sa mi zrazu tak velmi chce tesit sa zo zivota... Asi to je nieco, co vsetci ludia raz dostali "do vienka" ale pri nasej vecnej uponahlanosti a ustaranosti sme to uz davno odlozili do pomyselneho suplika k dalsim "nanicdobrym" darom.

Ked som sa pozerala pred par mesiacmi na malu Kaiyu ako jej k stastiu staci troska piesku, ktory si moze sypat po obleceni a nikto ju za to nehresi alebo ako sa vie tesis z takej "obycajnej" veci ako je chvilka pozornosti - ani ziadne hracky nepotrebuje, zdalo sa mi to uplne super, priam zavideniahodne. Preco to ja uz neviem? Kde a kedy som to zabudla? Preco teraz naozaj nejdem von a nepobehujem medzi vlockami nestarajuc sa o to, kto sa pozera a co si asi o mne mysli? Aka to je skoda, ze som to uz zabudla...