Tuesday, February 26, 2008

Babylonske zmatenie jazykov

Akokolvek je tu na univerzite uroven studia jazykov oproti KAA MU nula nula nic, tak mimo skoly sa to prilezitostami priam hemzi. (jee, to je super slovo, ze hemzit sa... to som uz davno nepocula/necitala/nepouzila;)
Asi ako vsetci, kto zazili takyto pobyt, musim pripustit, ze akokolvek je clovek odhodlany travit co najviac casu s domacimi, aby sa naucil jazyk, spoznal kulturu a tak, tak aj tak skonci vacsinou v spolocnosti dalsich erasmakov. Funny potom je, ked sa taka roznoroda skupina narodnosti zide a snazi sa komunikovat. Odhliadnuc od toho, ze kazdy ma iny materinsky jazyk, este sa kazdy uci/ucil/vie dohovorit v dalsich jazykoch a do toho vsetkeho spanielcina, ktoru sa viac ci menej uspesne ucime vsetci.
Napriklad minuly tyzden som bola fiestovat u kamosky. Boli sme tam styri holky: Lubka, hostitelka z Bulharska, ktora ale zije v Nemecku a teda hovori plynne nemecky, celkom slusne anglicky a viac-menej komunikativne spanielsky, Julia, Ruska, ktora tiez zije v Nemecku, anglictina ide ked sa inak neda, ale inak moc nie a spanielcina stredne pokrocila, Ricky, Rakusanka s peknou anglictinou a spanielcinou plus-minus, pricom ma aj zaklady Rustiny a zije pri hraniciach s CR, takze obcas aj ceske frazy, no a ja, co som "pricuchla" uz ku vsetkym spomenutym aj nespomenutym jazykom, ale vlastne ziadny neviem poriadne ;) Takze pekny mix. A ked sa k tomu pripocita nejake to vinko, tak sa potom stava, ze clovek zacne vetu v spanielcine, sem-tam hodi anglicke slovicko, ked to spanielske chyba a skonci v Bulharcine, lebo to ich "ach nee" je proste neodolatelne. A to som si kedysi myslela, ze uz som vazne divna, ked miesam anglictinu a slovencinu neustale... To bolo este nic! :) Tomu sa hovori multilingvalismus! A aby kultura nechybala, tak k tomu este ruska, spanielska a talianska hudba a nakoniec cvicenie jazykolamov vo vsetkych moznych jazykoch... Aj o tom je erasmus:)

Sunday, February 17, 2008

You know you have lived in Spain when...

Na Facebook-u existuje skupina s presne takymto nazvom a ako "manifesto" ma zoznam asi 60 veci, ktore su pre Spanielsko typicke z pohladu pristahovalca. Vtipne na tom je, ze za dva tyzdne zivota tu, som tak polovicu uz zazila na vlasntej kozi a o druhej polovici som aspon pocula. Maly sample:
1) You think adding lemonade, fanta or even coke to red wine is perfectly acceptable. Especially at lunch time.
2) You can't get over how early bars & clubs shut back home - surely they're shutting just as you should be going out?
3) You aren't just surprised that the plumber/decorator has turned up on time, you're surprised he turned up at all.
6) Not giving every new acquaintance dos besos seems so rude.
20) You eat lunch after 2pm & would never even think of having your evening meal before 9.
30) On some Sunday mornings you have breakfast before going to bed, not after you get up.
37) You know that 'ahora' doesn't really mean now.
39) Central heating is most definitely a foreign concept. In winter, you just huddle around the heater under the table & pull the blanket up over your knees...and sleep with about 5 blankets on your bed! (OK I accept this is probably just in the south!)
And Finally: When you realize that you no longer have a sense of "personal space".

A prave s tym poslednym bodom som sa naozaj zblizka zoznamila vcera:) Spoluziacka mi ponukla, ze ide vecer von s kamoskami a ze ak chcem, ze mi cinkne okolo jednej, nech sa k nim pridam (ano, o jednej v noci, 1am). A ja ze jee, ozajstny spanielsky zivot, hura do toho. Podla bodu 3 zavolala o pol druhej a ja cela vytesena som sa vybrala na svoju prvu fiestu. To ze sa tu veseli standardne do rana bieleho mi uz bolo zname, aj to ze vacsina klubov a barov sa otvara o 23:30, ale prekvapilo ma, ze to su len tie "skore", kde sa zabija cas, kym otvoria tie lepsie - az 3:30 (opat am). Vid bod 6 - zoznamenie so siestimi kamoskami mojej kamosky sa rovna dvanastim pusinkam na lice (najprv prave, potom lave, som bola poucena:). Hned v prvom bare som sa potom zoznamila s konceptom straty osobneho priestoru. Tak preplneny priestor som si ani predstavit nevedela. Rychlik Blava Kosice v piatok vecer je nic oproti tomu. Pocit, kde sa clovek doslova zasekne medzi tancujucimi ludmi a nemoze sa pohnut ani o centimeter, je naozaj na nezaplatenie :D. A nikomu to neni divne - iny kraj, iny mrav. Bod 1: pivo sa nacastejsie pije s prichutou alebo pol na pol s nejakou limo (ok, mozno to chlapi nerobia, ale baby vacsinou ano), vino tiez s ovocnou stavou a alkohol sa celkovo riedi omnoho viac ako u nas. Ked si da niekto samotny shot, tak uz je pomaly za alkoholika. Ale zato je normalne napr aj to, ze siedmym babam da barman drinky on the house a ani nemrkne ;) Proste zaujimave je objavovat vsetky tie podivnosti a zvlastne drobnosti, ktore robia zivot tu a doma dvoma odlisnymi svetmi...
Btw, domov sme sa vybrali skoro, uz o pol 6. Aj ked lucenie, opat s dvanastimi bozkami pre kazdeho, zabralo cca 20 minut...

Tuesday, February 12, 2008

Campus

Konecne sa mi podarilo do skoly dotrepat aj fotak, tak tu je mala ukazka toho, ako ma vyzerat univerzitny campus...
A zase raz, moja uchylka na kvietky...Tentokrat teda iba fotky, ako sa to vyvija porozpravam nabuduce :)

Saturday, February 9, 2008

Vylet

Dnes sme vykonali pre Spanielov nepochopitelnu vec. Rozhodli sme sa (s Evou, spolustudentkou z Brna) ist na vylet na nejaky okolity kopec. Peso! Ked sme sa so svojim zamerom zverili este cez tyzden spoluziacke (domacej) tak si tukala na celo, ze to je daleko a ze naco tam vobec chceme ist. Ale nedali sme si povedat o rozhodli sme sa zdolat niektory z tychto lakavo vyzerajucich kopcov:Povodny zamer bol ten v strede, ale k tomu sa nam nakoniec nepodarilo dostat, lebo sa tesne pod nim rozklada lom a da sa tam ist iba dost velkou oklukou (po asfaltke), na ktoru sme nemali cas ani chut. Takze sme sa po blizsom zhliadnuti rozhodli pre tento (na hornej fotke je to ten viac vlavo):K jeho upatiu sme sice tiez sli po asfaltke asi 3 hodiny cez vselijake spanielske dedinky, ale ked sme sa konecne dostali kam sme chceli, uz to islo pekne. Museli sme sice zakerne odist zamknutu branu, ktora blokovala cestu k uz spomenutemu lomu, ale nikto nas odtial nevyhnal, takze vsetko v poho. O nejakych cestach pripadne znaceni mozme tu len snivat, ale nebolo to az take zle, vyssie v kopci bol dokonca naznak nejakej cesty (nebolo uplne jasne, ci ludmi stvorenej alebo ci tadial v zime tiekol potok). Bola tam kopa pichlavych krickov a inych podobnosti, ale ked sme sa vyskriabali az hore, vyhlad bol poste uchvatny:Tu na tej dolnej mozno v pribl. v strede dialke vidiet taky maly kopcek v tvare Krivana:) ktorym je v predoslych postoch spominana Castillo de Santa Barbara. Aspon vidno, aky kus sme za ten den presli... (teda z Alicante do San Vicent som sa viezla busom a tam ma potom cakala Eva, ktora tam byva, ale aj tak sme presli cca 25km + vystup, sa musim pochvalit, nie?;)A tu je vrcholova... A to by som nebola ja, keby som cestou dole nefotila kdejaky kvietok;)A to je pre dnesok vsjo, unavena som strasne, dobru noc...

Thursday, February 7, 2008

Hlasim vitazstvo nad byrokraciou

Tak sa mi dnes oficialne podarilo zvitazit nad byrokraciou. S vypatim vsetkych sil som si zalozila ucet v banke, vybavila katicku jove (cosi ako Euro26, ISIC tu moc neberu) a s nou aj zlavenu karticku na busy. Huraaa! A sice rozpravam ako debil po spanielsky ("chcela by som kartu ako tato, ale pre studentov" ;) ale nevadi, som na seba az namyslene hrda, ze som to vsetko konecne zdolala.

A este jeden zazitok. Ako si tak idem do mesta vybavovat, zrazu citim nadhernu vonu cerstvej zeleniny... Ako keby mi pod nos dali misu salatu. Obzeram sa, ze odkial to ide a nemozem na to prist. Asi to fakt ide od tych aut, co tam umyvaju cestu... A vtedy mi to doslo. Nachadzala som sa zrovna na Plaza de Toros, kde sa vzdy vo stvrtok a nedelu konaju zelovocne trhy a prave tam prebiehalo cistenie, tj dve auta zhrnali na zemi popadane zvysky a cele to vystriekavali vodou, ktora sirila tu krasnu vonu. Pohlad nebol nic moc, ale ta vona... A zaroven som na tom istom namesti objavila miesto, kde sa tu v Alicante kona corrida - sice typicky spanielska vec, ale vobec sa netuzim s nou zoznamit blizsie...

More on little differences...

Zabyvavanie sa veselo pokracuje a niekedy to je naozaj vesele:) Napriklad dnes rano, ked autobus nesiel dobrych 20 minut napriek tomu, ze standardny interval je 6-7 minut... Ale nikoho (okrem mna) to nejako nebralo. Spanieli... Kazdy den ma udivuju dalsie a dalsie veci. Nic z toho neni extremne podstatne, ale ako sa hovori, su to prave tie male veci, co naozaj matter. (da sa to nejako normalne povedat po slovensky? zavazia? alebo ako?)

To, ze pocasie tu je ako u nas na konci aprila, je jasne dane zemepisnou sirkodlzkou (neviem, ktore z toho, stredna skola daleko:) ale vzdy ma znova a znova prekvapi, ked vidam rastlinky a plody, co u nas kupujeme za velke peniaze ako exoticke, len tak volne rast po okoli. Vsade su palmy, of course, ale aj take veci ako granatove jablka som dnes videla a cosi, co vyzeralo ako lichi. Normalne visiet zo stromu. Alebo kvet, co poznam pod nazvom strelicia, tu rastie vsade ako u nas tulipany a narcisi na jar. O sieste som uz pisala, ale dnes ma dostali otvaracie hodiny banky, kde som si chcela zalozit ucet: pondelok az piatok od 8:30 do 14:00 a vo stvrtok 17:00 az 19:30. Neni to vtipne? ;) Ako, dava to zmysel, len ma to prekvapilo. Vsetky obchody, autobusy a take veci maju dva rozne rezimy: oktober az april a potom maj az september. Proste turisticke centrum.

Prekvapeni a rozdielov je kazdy den vela. Napr v buse, kto prv pride, ten si sadne. Dnes rano bol bus komplet plny a skoro vsade sedeli len mladi, pricom postarsi, sotva stojaci, stali. A nikomu to neprislo divne, ani tym postarsim. U nas (v Brne:) by sa uz vsetky babky rozkrikovali na celu salinu, ze si nemozu sadnut. Alebo v skole, zo siedmych hodin, na ktore som sa tento tyzden chcela ist pozriet, prisli vyucujuci iba na dve. Ta prva o 20 minut neskor a ani pokus o nejake ospravedlnenie ze meska... Zacala akoby nic... Asi je to normalne (hodina ale zacinala o 9 rano, tak to cloveka celkom nastve, ze vstaval zbytocne skoro). Ti, co neprisli vobec, tiez nemali ani snahu vyvesit na dvere nejaky oznam, nech tam na nich necakame... Az dnes, na zaver tyzdna, prisla jedna vyucujuca nacas, ale zato hovorila vacsinu casu po spanielsky (predmet sa tyka americkej literatury) ale uistila nas, ze texty budu v anglictine. Tak trochu ma to stve, ze to maju vsetci natolko na haku, ale asi si musim zvyknut. Aspon ze slniecko svieti a volne hodiny sa daju stravit citanim si leziac na trave:)

Ale aby to neznelo, ze sa stale stazujem, kopa veci tu je uplne super. Napr veci, co sa volaju, ze club social. Velmi vzdialene by sa to dalo prirovnat k nasim menzam, ale strava sa tam podava cely den (cca od pol 9 rano). Su rozne druhy, niekde si clovek objednava menu (na vyber cca 6 veci) k comu dostane chlieb a napoj podla vyberu, inde su akoby svedske stoly (fakt bohaty vyber, aj ked vegetariani maju vacsinou smolu... esteze som masozravec:) clovek si naberiem co chce a kolko chce a pani pri pokladni len skusenym okom ohodnoti a skasiruje. K tomu si mozem objednat kavu (ozajstnu, cerstvo pomletu, vonavu... mnam) napoje a tak. No hotovy sviatok pre chutove bunky otupene smazakom a kavou z automatu. Len je to na nase pomery obcas trochu drahe (cca dvakrat tolko) ale zalezi dost na tom, co si clovek vyberie. Restauracie su vraj este omnoho drahsie decka vraveli, ale zatial nemam first-hand skusenost. Ale kvalita je tiez aspon dvakrat taka ako nase menzy, takze sa nemozem stazovat.

Uz som sa aj zoznamila s par spoluziakmi z anglistiky (teda aj anglicky hovoriacimi) a vyzera to dobre. Vsetci mili a ochotni robit kulturnych a inych sprievodcov. O dalsom vyvoji budem informovat...

Tuesday, February 5, 2008

Paseo Alicante

Prvy program pre zahranicnych studentov, ktoreho som sa zucastnila, bola dnesna prechadzka po Alicante a navsteva Castillo de Santa Barbara (to je taka strasne znama pevnost povodne moslimska, neskor dobyta krestnami, ktora sluzila na obranu mesta - tot vsjo com som zachytila zo spanielskeho vykladu). A tu su nejake fotecky...

Castillo de Santa Barbara
A vyhlad odtial
PristavVezicka pevnostiNieco pekne tiez tam...:)Je februar, a tak, logicky, vsetko v kvete...Fontana
Romantika vecer na plaziOpustena stolicka

Monday, February 4, 2008

First impressions

Tak, po popise cesty by sa patrilo napisat nieco aj o dalsom zabyvavani sa. (je to vobec slovo? alebo len nepodareny preklad lubozvucneho ceskeho zabydlovani?) Anyway, zabyvavanie sa veselo pokracuje velkym chaosom a stretom kultur a roznych zvyklosti. Ono sa to nezda, ale to, co sa vsade stale omiela o spoznavani inych kultur a zivote v nich... To neni ani zdaleka taka sranda, ako by sa mohlo zdat a ani to neni zdaleka take jednoduche... Zaujimave, to ano, ale nie jednoduche.

Vecny popis: Po takmer 24 hodinach roznych presunov a cakani som bola unavena natolko, ze som napriek zeleznokoselovym zvykom zalahla uz o pol desiatej vecer. Rano som aj tak mala problem vstat a stale este citim mierne nedospatie, ale lepsi sa to. Skore vstavanie bolo aj tak uplne zbytocne, co som ale zistila az neskor... Podla zmateneho mailu od koordinatorky kurzov spanielciny pre erasmakov som sa mala hlasit v kontrolnej vezi 8:30 (to sa tak fakt vola;) Torre de control/Control tower). Cestou som narazila na dalsich dvoch zmatenych a dezorientovanych studentov a neskor este viac (aspon v tom nie som sama:) No ale ta cesta na unierzitu... Zastavku busu mam hned pred domom, problem ale bol, ze som netusila, kde mam vystupit a ani ako sa na to kohokolvek spytat... Spocitala som si zastavky, ale typicka ja, som sa cestou na cosi zapozerala a pomylili sa mi cisla. Ked uz som vazne uvazovala nad tym, ze som asi presvihla spravnu zastavku, tak sa naraz zdvihla asi polka autobusu a hned som bola kludnejsia ;) Sami studenti, pricom mnohi mali v rukach knizky so znakom unverzity, takze stacilo nasledovat dav. Campus je krasny, velky (az moc, stratit sa je viac nez lahke) a rano, ked tam este nikoho pomaly nebolo, a vsetko bolo ponorene v takom zvlastnom makkom opare, tak som mala chut si hlavu trieskat o najblizsiu palmu, ze som si nevzala fotak... No snad sa este podari niekdy. V kontrolnej vezi napriek urgentne sa tvariacemu mailu nebolo nic zaujimave, iba vyvesene tie iste papiere s rozvrhom, ktore sme dostali aj mailom, tak som sa pobrala este do centra zahranicnych studentov (ktore sa btw na nase na MU ani len nehrabe), kde som konecne stretla ludi schopnych komunikovat v anglictine. Teda niezeby som sem prisla hlavne kvoli uceniu sa spanielciny, ale takto na zaciatok je toho na cloveka trochu vela naraz. Potom bol nejaky orientacny meeting (75% v spanielcine:) a test na zaradenie do skupin. Brutalny stres pri objednavani jedla v menze (za mnou fornta a predo mnou teta, ktorej skoro vobec nerozumiem a ona mne tiez nie) nejake nakupy zakladnych potravin a odvtedy som doma. (to len, aby som to nemusela vsetkym do kazdeho mailu/chatu pisat, co sa deje... len co prestanu take intenzivne zazitky, tak slubujem, ze si budem nechavat nepodstatne detaily pre seba a sem pisat len (hopefully) interesantnejsie veci)

Popis dojmov: Vytacaju alebo mozno skor udivuju ma tu take tie little differences (Pulp Fiction:) Napriklad to, ze tu nikto nepije rano caj (a teda nemame na byte ani varnu konvicu a vodu si varim na sporaku ako naposledy tak pred 10-12 rokmi) pricom, co sme sa doma naucili ako zaklad spravneho stravovania? Ze po ranu treba vypit nieco teple a ohriata kofola sa ako teply napoj nerata ;) Alebo aj to, ze siesta je siesta a medzi cca 1 a 4 nie je otvorene nic. Fakt nic. Iba nonstopy, aj to nie vsetky. Alebo ze nikto nevie po anglicky, ani studenti nie. Alebo ze je tu zima jak v ruskom filme hned po zapade slnka, ale nikde nie su ziadne radiatory, lebo vsak sme predsa na juhu, tu to netreba (esteze mam spacak do -15:). A tak. Ale hadam si zvyknem. Jasne, ze tu neni vsetko zle... Len ten prvy dojem je pocit absolutnej odlisnosti a nekompatibility a z toho vyplyvajucej izolacie... Ale nemozem sa stazovat, stretavam kopu milych a ochotnych ludi, ktori vramci moznosti poradia, ukazu, pomozu... Len mi treba prekonavat jazykove bariery ako uz davno nie. Som si nejako moc zvykla na to, ze kamkolvek na svete pridem, tak sa bez problemov dohovorim (ked uz mam to CPE a teda oficialne, so stemplom z Cambridgu, viem po anglicky:). Takze okrem ineho lekcia pokory a ucenie sa ocenovat male vydobytky ako napr. vypytany obed v menze;)

Tak to by na jeden den aj stacilo... To be continued...

Sunday, February 3, 2008

Welcome to Alicante...

Po hektickom, chaotickom a nadmieru vycerpavajucom tyzdni obhajovania a statnicovania som sa ja, nemurdy clovek, este vybrala na pol roka do Spanielska. Neviem ako ma to napadlo, ze to je v pohode, hned na druhy den po poslednej statnici sa zbalit a cestovat cez pol Europy. Aj som to chvilami chcela vzdat, ked som na pokraji zufalstva sedela v izbe na zemi, uprosterd vsetkych tych veci, co bezpodmienecne potrebujem vziat so sebou s vedomim, ze to do batoha (a hlavne limitu 20kg) nikdy nenapcham... Nakoniec sa nejako podarilo, aj ked uz teraz viem o par veciach, co by sa mi viac nez zisli, a oni si trcia niekde v Brne ;) No ale hlavne, ze uz som tu.

Popri mojich inych cestovnych zazitkoch, by sa tato cesta dala prirovnat prechadzke ruzovou zahradou (pokial teda nebudem moc spominat na to balenie). Vsetko slo hladko. Moj batoh mal presne 19,9kg, na prestup som mala casu, ze som nevedela, co s nim... No proste krasa. Len trpim miernych nedostatkom spnaku, kedze za poslednych cca 40 hodin som spala tak 5krat 30 minut... Letisko v Zeneve totiz vobec nie je prisposobene ludom, co tam potrebuju prespat!! To v Anchorage je na zemi vo vacsine miest koberec a lavicky su dlhe a siroke tak, ze sa ani krcit moc netreba... Tu, teda tam, v Zeneve, bolo len zopar neuveritelne nepohodlnych sedatiek, na ktorych cloveka kazdych 20-30 minut zacali chytat krce z poloh, ktore sa tam dali vykuzlit. A o piatej rano tam uz bol taky provoz, ze sa spat nedalo... Okolo mna sa rozlozila pocetna francuzsky hovoriaca rodinka, ktora okrem hlucnosti este trpela neovladatelnou tuzbou na mna so zaujmom cumiet (teda aspon som ich pri tom prichytila vzdy, ked som sa prebrala).

Po prichode do Alicante, som poslusne nasledovala pokyny mojho teraz uz spolubyvajuceho a podarilo sa mi na prvykrat najst spravny autobus do centra. Tam ale uz to nebolo take jednoduche... Potrebovala som prestupit, a nie, a nie najst zastavku, odkial mi to ide. Posielali ma hore dole, nikto mi poriadne nerozumel (a ani ja im:) az sa mi nakoniec podarilo od jedneho starika vyzistit (s pomocou ochotneho okoloiduceho, ktory vedel aspon trochu po anglicky), ze vcera bol v meste karneval, a teda maju dnes vsetci siestu a bus nestoji tam, kde je napisany, ale inde... No Spanieli:) Po umornom patrani s cca 30kg rozlozenymi po roznych batohoch a taskach sa mi podarilo najst spravnu zastavku a nasledne aj spravne vystupit a trafit spravny dom. Koniec dobry, vsetko dobre.

Uz teda byvam. Sme styria (tri holky a jeden chalan) v stvorizbovom byte (plus kuchyna, obyvacka a balkon) pomerne blizko centra s vyhladom na pevnost, ktorej fotku pripojim neskor, ked sa mi bude chciet vybalit stativ, lebo z ruky mi to nechce pekne odfotit:) Dnes tu bola pokarnevalova session asi 8 ludi, tak som bola pohotovo zoznamena a zaradena do spolocnosti formou spolocneho obeda (o pol 4... Spanieli:). Komunikacia je taka zvlastna, spanielsko-anglicka. Vacsina z nich mi rozumie, ked hovorim pomaly, ale nevedia hovorit a so mnou je to presne tak isto v spanielcine... Tak to rozne kombinujeme a zatial sa dari. Zajtra ma cakaju este vybavovacky na univerzite, zhananie roznych veci ako karticka na busy, ucet v banke, telefonna karta a tak... Tak pripadne drzte palce ;)