To som zase teda necakala... Svokra bude prekvapena!

Pamatate si este niekto na tu prihluplu reklamu? Ja teda zivo;) ale o tom som vobec nechcela. Narazila som dnes na velmi zaujimavy clanok/rozhovor o vesmire pre laikov, tj polopatisticky.

Len taky maly test: Kto by vedel z hlavy, bez skusania, povedat, ktorym smerom sa toci vir vody v umyvadle, ked vytiahnete stupel? (Btw, ako sa nejako normalne vola ten stupel v umyvadle? Ani za nic si neviem spomenut :D)

....... cas na rozmyselnie ........

Vzdy v smere hodinovych ruciciek... Teda "u nas".

A vedeli ste, ze na juznej pologuli sa toci presne naopak, teda proti smeru? Ja som teda bola poriadne prekvapkana ;) Musim sa niekoho, kto tam dole niekedy bol popytat, ci je to fakt tak... Pripadne mi napiste, ak mate osobnu skusenost.

A este kopa inych zaujimavosti tam bola, cely clanok najdete tu. Nemusite sa stotoznit, ja si napr nemyslim, ze za vesmirom nie je nic, ale je to kazdopadne velmi zaujimave a miestami vtipne citanie a hlavne "ludskou recou". Zoznamite sa v nom s "astrolubitelom" Romanom Pifflom, ktory vysvetli ako napr severka nema ako protipol "juzku", planety a ine "sutre" sa postupne "uplacali" z volnej hmoty a preco asi "zahucali" trilobity:)

PS: ocividne ste to nikto neskusali, lebo som prave zistila, ze chybicka se vloudila a s tou vodou je to presne naopak :D takze "u nas" sa toci proti smeru a v Australii po smere. Tvrdi to o.i. Lisa Simpson a ja som to tu aj skusala a tocila sa proti smeru. A potom dalsi ludia tvrdia, ze to nie je pravda, ale mne sa tato teoria paci a tak si to tam dole tiez raz pojdem vyskusat a poreferujem;)

Piazza

Este pre uplnost a k uzavretiu kapitoly Spanielsko...

Posledne dva mesiace mojho pobytu tam, som pracovala prave v tom najsamsuper bare, kde sme travievali tak dva vecery v tyzdni pomaly cely semester. Prisla som k tomu, ako sa hovori, ako slepe kura k zrnu, Federico ma este musel prehovarat, lebo som si fakt nebola ista, ci to so svojou biednou spanielcinou a nulovymi skusenostami zvladnem... Nakoniec to ale nebolo take tragicke, iba pivo sa mi moc nedarilo capovat, maju tam take divne nesumive cudo:) Dokonca aj jazyku to pomohlo, za dva mesiace som sa naucila zrejme viac ako za predchadzajuce styri v skole. Teda niezeby som teraz bola nejaka fluentna, ale aspon sa ako tak dohovorim, pripadne, ked ma niekto vytoci, este mu aj viem povedat, co si o nom a jeho nazoroch myslim :D

No a tu je teda "moj" bar...

Aj s majitelom a barmanom Federicom z Argentiny

Vonku bola este teraska s 10 stolikmi, ale to som nejako zabudla odfotit :)

Hogueras

Tomu sa hovori delay... Hanba mi, len co je pravda, a to az taka, ze som myslela, ze to sem radsej ani nedam, nech radsej nikto nevie... Ale na druhu stranu, na co si chovat blog, ak tam nic nedavam, ze ano ;) Takze oneskorene ale predsa.

Koncom juna sa v Alicante deje nieco velmi podobne vyssie (nizsie) spominanym valencianskym Fallas. V podstate je to to iste, len menej zname a vola sa to Hogueras. Kedze som tam v tom case este furt trcala, tak som sa samozrejme aspon coho-toho zucastnila, aj ked nie vela, jelikoz po veceroch a nociach som bola pracovne vytazena. Cele to trva vyse tyzdna a pocas toho tyzdna sa stale cosi deje. Zacalo to takym strasne super sprievodom, na ktory som nahodou narazila cestou domov z prace, a este tyzden si hlavu buchala o stenu, ze som nemala pri sebe fotak:( V tom sprievode totiz kazda mestska cast niesla svoju hogueru (tj papierovo-polystyrenovo-latkovo-drevenu sochu) a vsetci zucastneni boli poobliekani a pomalovani v ramci prislusnej temy (tj ak hoguera bola tucniak, vsetci co ju niesli a tancovali po okoli boli v kostymoch tucniakov). Proste pomaly Rio ;) Ale co na tom vsetkom (okrem uzasne farebnych a neuveritelne sialenych kostymov) bolo pre mna najfascinujucejsie, bolo, ze sa zucastnovali fakt vsetci. Boli tam babicky na voziku, mamicky s deturencami vyzeravsimi tak na 2 mesiace uprostred toho hluku pokojne spiacimi v kociari vyzdobenom aby pasoval k sprievodu, rodinky, detiska vsetkych vekov a velkosti, bruchaty ujkovia, mladi... Proste vsetci. Ale kedze som bola neinformovana, nie su fotecky ziadne :( Kazdy vecer bol potom este ohnostroj, ale z toho tiez nic mat nebudete, lebo som ani jeden nevidela, kedze som v tom case uz byvala doma a odtial bolo figu vidiet.

Coho som sa ale zucastnila bola Mesclata (aspon sa mi mari, ze tak sa to pise). Taky kvazi ohnostroj uprostred dna zamerany hlavne na tvorbu nenormalneho hluku ;) Priamo na mieste som bola len raz, ale zato som ho kazdy den o druhej pocula aj cez pol mesta a zatvorene okno. A to musim dat Alicante 5 hviezdiciek, lebo to bolo podstatne lepsie spravene ako vo Valencii. Do toho rachotu hrala hudba a vsetko to bolo pekne zosuladene, takze by sa to skoro dalo nazvat umenim.

Doobeda, pred rachotom, prebiehal specialny sprievod, ale nepamatam uz ako sa to volalo. Tvorili ho ludia nesuci na sebe fakt velke babky roznych historickych aj nehistoricky smiesnych postaviciek. Kedze vonku byvalo v tom case tak 35 v tieni a niektore babky mali dobre tri metre a nie moc vela vetrania, kazdu sprevadzalo zopar ludi, ktori sa v jej utrobach striedali.

Velmo religioznym Spanielom by sa ziadna fiesta bez kostola neratala, a tak cez vikend nam priamo pred barom (ktory je na namesti pred jednym z najvacsich kostolov v Ali) vyrastla kvetinova socha Marie a premavali sa tam po veceroch v krojoch vyobliekane procesie. Tu opat plati, ze idu vsetci za radom, tj kociariky, invalidne voziky a ludia vsetkych vekov, tvarov a velkosti... Proste zazitok. A k tomu aj zopar vtipnosti, napr niektore male dietky nasli taku zalubu vo svojich kytickach, ktore mali obetovat na tu sochu, ze ked im boli kyticky "socharmi" odobrate, pokusili sa ako nahradu ukoristit zopar lupienkov z lupienkovej mozaiky pre sochou. Mamicky sa na to ale nepozerali s velkym pochopenim a takmer vsetky utoky na mozaiku boli odrazene vcas:)

(osvetlenie veskere-zadne, na stativ nebol priestor ani cas, takze kvalita miziva, ale ako dokumentacia hadam postaci)

Dievcatko, co sa nechcelo vzdat svojej keticky ;)

Hotova socha z kvetinovych darov

Tiez hodno poznamenat fakt, ze napriek tomu, ze Spanielsko si v tohorocnych futbalovych majstrovstvach viedlo naozaj dobre a prave pocas tychto pocesii prebiehali zapasy vyradovacieho kola, mnohi futbalu-chtivi muzi dali pred futbalom prednost uslachtilejsim cinnostiam ako uz spominanym porcesiam ci stvabe sochy. Na stastie pre nich, Federico je tiez len chlap a byvaly futbalista, a tak na nasej vonakjsej velkej obrazovke pustil napinavy koniec zapasu aspon bez zvuku... A musim povedat, ze mnohi potom nevedeli kam s ocami a tentokrat neboli pricinou sporo odete devy ;)

A ked na penalty Spanielsko vyhralo (uz neviem nad kym, som len zena:), tak sa aj nalezite tesili...

No a samozrejme pocas celeho tyzdna boli rozne po meste vystavene vsetky tie sochy, sosky a sososky (citaj sosuoshky;)), ktore sa potom na zaver palili.

Hlavna hogueara na namesti pred radnicou

Enviromentalne ladena kreacia, povsimnite si najma pokryvku hlavy modela vpopredi

K jednej som sa dostala este pocas stavania, stala mi takmer pod balkonom.

Kedze asi Alicante nema dost poziarnikov, palili sa na rozdiel od Valencie postupne a teda ta, co som ju mala pod nosom, fakt velka, sa palila az cosi po tretej rano, takze som kempovala na balkone a cakala na to cca 2 hodiny, lebo to furt vyzeralo, ze uz uz a potom nic... Ale aspon som mala first class view ked uz sa k tomu konecne dohrabali ;)

Andalucia

Odkedy som prisla, alebo vlastne mozno este predtym, som planovala ist sa Gibraltar a zamavat Afrike. Oslovila som hadam 15 ludi a mnohi prejavili zaujem, ale ked prislo na lamanie chleba, tak vzdy vycuvali. A ked uz som sa pomaly vzdavala, tak sa konecne podarilo najst aspon dvoch dalsich nadsencov, ktori boli ochotni sa vybrat na juh Spanielska s mapou a stanom, bez vacsich planov, s cielom vidiet co najviac. A to sa nam aj podarilo. Pocas piatich dni sme videli tolko, ze som ani nedufala a splnil sa mi dalsi sen, videla som Afriku (aspon z dialky) a zazila svoj prvy a zatial jediny road trip:)

Z Alicante sme vyrazili vo stvrtok poobede. Prvy ciel - Granada. Ja som tam sice uz bola, ale Are a Laura nie, a kedze je to po ceste a maju tam skvele tapas, tak sme sa zastavili. Este pred cestou som nasla na nete par campingov, aby sme nesli uplne naslepo a spatne musim povedat, ze ten pri Granade bol zo vsetkych najlepsi. Taky malinky, rodinny, iba 3 km od mesta. Tak sme sa zacampovali a hura na tapas. Potom prechadzka nocnou Granadoupotom este aj dennou chvilku ale nie moc, lebo nas este cakala Malaga. Tam nikto z nas predtym nebol, tak sme sa viac motali, ale z tych par hodin sme videli skoro vsetko dolezite (aspon podla mapky, co sme dostali na informaciach). Spali sme pobliz mesta Marbella a v sobotu hura do ciela - Gibraltar. Celkom sokujuci bol ten prechod. Pomyselna ciara a za nou Britania... Ako vazne:ale zaroven aj spanielske uzucke pokrutene ulicky a ine typickosti... Take zvlastne to tam je a plne turistov samozrejme. My sme tam boli v sobotu, takze ak tam aj nejaky normalny zivot existuje, tak v sobotu poobede mali zavrete ;) Ale zato sme sa dostali autom az hore na tu skalu, videli jaskynu, opice neuveritelne zblizka (fotky co budu nasledovat nie su zoomovane, ale fotene na makro) a aj ked sme nestihli pevnost, ten vyhlad stal za to...Pocnuc nedelou sme sa zacali vracat, ale po ceste sme stihli este ranajky v Nerja, malebne mestecko zvane Salobrena, kde som sa nie a nie dofotit az nam vsetkym dosli baterky vo fotakoch :) Cabo de Gata, kde je nejaky mociarovy narodny park a teda velkoliahen komarov, ale zato fakt super drsny majak a mini turisticke mestecko San Jose na druhej strane toho poloostrovceka. Domov do Alicante sme dorazili spinavi a unaveni v pondelok, ale jednoznacne to stalo za to. Este aj pocasie nam aj napriek spociatku pesimistickej predpovedi prialo. Nebolo sice zrovna krasne (okrem Gibraltaru) ale prsalo iba raz a aj to pocas presunu. Takze celkovo 1*.
SalobrenaMajak na Cabo de GataA jeden z dovodov preco chcem mat domcek na pobrezi Andaluzie - NerjaPre detailov chtivych, mini mapka nasej trasy

Pics from Barcelona

Ako som slubila, tu je zopar fotiek... Ziadne umenie, len take co ma zaujalo. Navyse nemam velmi zalubu fotit veci, co fotia vsetci turisti (teda jasne, ze mam asi 30 fotiek aj ten sangrie;) ale sem ich davat nebudem, kto ma zaujem, neskor osobne). Takze len take "momentky". Vsak som tam vlastne bola necele dva dni, tak co by ste chceli...

Tot Arc de Triomf foteny z kopca parku Guel. Dole pod nim sme boli iba v noci a nechcelo sa mi rozkladat stativ.
Zvlastny most v pristave, tu sa mi stativ rozlozit chcelo :)Park Guel... Viac ako cely Gaudi na zaujalo toto chlapca.
Len taka ulicka... Kvizova otazka, kto tam najde nieco zvlastne?
A bonus na zaver, toto ma naozaj prekvapkalo... Vedla vchodu do metra na mna mrkol kusok domoviny;) Ale bolo zavrete, tak som to nemohla blizsie omrknut...

Barcelona

Nikdy som si nevedela predstavit, ako moze niekto kupit fakt last minute dovolenku, v priebehu par hodin sa zbalit a vyrazit... Uz chapem :D V stredu vecer stretnes pred barom kamosa, ktory sa zdoveri, ze na druhy den ide do Barcelony. Konverzacne prehodis nieco v zmysle, ze hmmm, tam som uz davno chcela ist, na co on prida, tak pod, mame v aute dve miesta volne... A tak to vsetko zacalo...

Vo stvrtok okolo obeda len rychlo overit, ci si to dotycny pamata a ci to naozaj plati a o hodinu na to uz sedim v aute s troma dalsimi dobrodruhmi. Kedze sme vyrazili "hned rano" v spanielskom case (tj o pol 4), tak sme sa rozhodli nepresilit sa hned na zaciatku a uchylit sa na noc uz v Castellone de la Plana, co je mestecko asi tak na pol ceste. Akurat tam prebiehala nejaka religiozna procesia, takze ludi ako naozaj... Po naozaj vynikajucich tapas a prechadzke vecernym mestom sme sa vybrali hladat nejake ubytko, najlepsie kemp, kedze sme boli vybaveni stanom a spacakmi. Vsetko ale bolo bud plne, alebo zavrete, plaz prilis mala alebo patriaca hotelom, a tak sme sa nakoniec vplizili do kempu, kde zrovna nebol strazca na dohlad s tym, ze prinajhorsom, ak nam na to pridu, zaplatime rano. Problem ale nastal, ked sa zistilo, ze pozicany stan je tak aspon 20 rokov stary "komunisticky typ", ktory nikto z nas nikdy nevidel postaveny a teda ani nema predstavu ako ho postavit. Jedna hodina v noci, vsade tma a treba byt potichu, aby nam na to neprisli. Po chvilke zmateneho skusania za svetla mobilov sme to vzdali, vrchnu celtu pekne ustlali na spodnu staby karimatku, spacaky dali navrch a uz to bolo: the most lousy campers ever :) Ale kedze sme v Spanielsku, tak vsetko dopadlo dobre, neprsalo, ani zima nebola a rano sa nam podarilo nenapadne sa vytratit, takze sme za pouzitie ich travnika ani nic neplatili :)

Nasackovali sme sa opat do malinkeho citroena a supho smer Barcelona. Ako chudobni studenti sme sa samozrejme chceli vyhnut toll roads a tak sme sa splietali a preplietali vselikde a nebyt gps tak hadam ani nedojdeme... Ale podarilo sa, v skorych popoludnajsich hodinach sme dorazili do ciela, dokonca aj kemp sme nasli bez vacsich problemov a po predoslych skusenostiach sme sa rozhodli nas pobyt stavbou stanu radsej zahajit. Podarilo sa asi na treti pokus a aj ked nebol zrovna stabilny, vydrzal co mal. No a kedze sme nemali moc casu (predsa len aj do skoly sa obcas treba prist ukazat a obcas nejaku tu prezentaciu pripravit) tak sme sa hned vecer vybrali do mesta.

Musim teda uznat, ze Barcelona fakt zije. Tolko ludi pokope sa len tak niekde nenajde. A hlavne ti turisti...;) Potulali sme sa teda nocnou Barcelonou a ja som velmi chcela vidiet ten super znamy kostol v noci, ze isto bude krasne vysvieteny... Tristvrte hodiny sviznej chodze (metro v noci nechodi) na to, aby som zistila, ze trt makovy, setrime elektrinu, nic vysvietene neni :( Teda niezeby to aj tak nebola majestatna stavba, ale predsa... Ked ja mam tak rada nocne fotky... No nic, viac sa toho dalo vidiet potom v sobotu za dna, aj ked na toto mesto by asi ani tyzden nestacil... Z takych naj atrakcii sme stihli len Sagrada Familia (ktoru spoluziak pohotovo prekrstil na sangriu;) a Park Guel, kde ma Gaudi muzeum, ale okrem toho sme videli kopu super zakuti a uliciek a kostolov a pamatnikov a neviem uz ani co... Len zmatok nad zmatok, oni tam maju uplne iny jazyk (katalancina), co je celkom rana pod pas, ked uz ma clovek konecne pocit, ze sa aspon trochu orientuje:)

Celkovo musim povedat, ze na last minute to bol skvely vylet. Kebyze to viem viac dopredu, tak si vybavim skolske povinnosti tak, aby sme mohli zostat dlhsie, ale dva dni lepsie ako nic :) Krasne mesto, snad sa niekedy este vratim...

(Pics later)

Mi vida me encanta mucho...

(Tym nadpisom akoze drzo machrujem, ze uz viem ako tak poskladat spanielsku vetu ;) snad sa nenajde nikto, kto by tomu rozumel natolko, ze by tam nasiel chybu :D Inac by to malo znamenat, ze sa mi moj zivot velmi paci)

Bola som upozornena, ze uz som dlho nic nenapisala a veru pravda to je, ale problem je v tom, ze ani nemam moc o com. Po uvodnych sokoch a skokoch sa zivot tak nejako ustalil a teraz len plynie... V skole od nas obcas uz aj cosi chcu (midterm zo spanielciny, prezentacia, obcas nieco precitat... takze asi ako doma v ramci jedneho tyzdna;) a neustale sa otepluje. Naozaj si neviem predstavit to peklo v juni, ked bude v tieni 40 a mne bude treba sediet doma a ucit sa na skusky pripadne nieco pisat... Ale naco sa preocupar (=worry) dopredu, ze ano ;)

Zatial to vyzera tak, ze mojou hlavnou naplnou casu je:

vylihovanie na plazi

posedavanie v najuzasnejsom bare v Alicante - La Piazza

a samozrejme multijazycna konverzacia zahrnajuca casto tri a viac jazykov v jednej vete... Netvrdim, ze to je to najdolezitejsie, ani ze mi nikto a nic nechyba, ale velmi sa tesim, ze mam tu moznost spoznavat tolko ludi z uplne odlisnych kultur a prostredi. Pues, mi vida me encanta mucho...