Akokolvek je tu na univerzite uroven studia jazykov oproti KAA MU nula nula nic, tak mimo skoly sa to prilezitostami priam hemzi. (jee, to je super slovo, ze hemzit sa... to som uz davno nepocula/necitala/nepouzila;)
Asi ako vsetci, kto zazili takyto pobyt, musim pripustit, ze akokolvek je clovek odhodlany travit co najviac casu s domacimi, aby sa naucil jazyk, spoznal kulturu a tak, tak aj tak skonci vacsinou v spolocnosti dalsich erasmakov. Funny potom je, ked sa taka roznoroda skupina narodnosti zide a snazi sa komunikovat. Odhliadnuc od toho, ze kazdy ma iny materinsky jazyk, este sa kazdy uci/ucil/vie dohovorit v dalsich jazykoch a do toho vsetkeho spanielcina, ktoru sa viac ci menej uspesne ucime vsetci.
Napriklad minuly tyzden som bola fiestovat u kamosky. Boli sme tam styri holky: Lubka, hostitelka z Bulharska, ktora ale zije v Nemecku a teda hovori plynne nemecky, celkom slusne anglicky a viac-menej komunikativne spanielsky, Julia, Ruska, ktora tiez zije v Nemecku, anglictina ide ked sa inak neda, ale inak moc nie a spanielcina stredne pokrocila, Ricky, Rakusanka s peknou anglictinou a spanielcinou plus-minus, pricom ma aj zaklady Rustiny a zije pri hraniciach s CR, takze obcas aj ceske frazy, no a ja, co som "pricuchla" uz ku vsetkym spomenutym aj nespomenutym jazykom, ale vlastne ziadny neviem poriadne ;) Takze pekny mix. A ked sa k tomu pripocita nejake to vinko, tak sa potom stava, ze clovek zacne vetu v spanielcine, sem-tam hodi anglicke slovicko, ked to spanielske chyba a skonci v Bulharcine, lebo to ich "ach nee" je proste neodolatelne. A to som si kedysi myslela, ze uz som vazne divna, ked miesam anglictinu a slovencinu neustale... To bolo este nic! :) Tomu sa hovori multilingvalismus! A aby kultura nechybala, tak k tomu este ruska, spanielska a talianska hudba a nakoniec cvicenie jazykolamov vo vsetkych moznych jazykoch... Aj o tom je erasmus:)
Tuesday, February 26, 2008
Sunday, February 17, 2008
You know you have lived in Spain when...
Na Facebook-u existuje skupina s presne takymto nazvom a ako "manifesto" ma zoznam asi 60 veci, ktore su pre Spanielsko typicke z pohladu pristahovalca. Vtipne na tom je, ze za dva tyzdne zivota tu, som tak polovicu uz zazila na vlasntej kozi a o druhej polovici som aspon pocula. Maly sample:
1) You think adding lemonade, fanta or even coke to red wine is perfectly acceptable. Especially at lunch time.
2) You can't get over how early bars & clubs shut back home - surely they're shutting just as you should be going out?
3) You aren't just surprised that the plumber/decorator has turned up on time, you're surprised he turned up at all.
6) Not giving every new acquaintance dos besos seems so rude.
20) You eat lunch after 2pm & would never even think of having your evening meal before 9.
30) On some Sunday mornings you have breakfast before going to bed, not after you get up.
37) You know that 'ahora' doesn't really mean now.
39) Central heating is most definitely a foreign concept. In winter, you just huddle around the heater under the table & pull the blanket up over your knees...and sleep with about 5 blankets on your bed! (OK I accept this is probably just in the south!)
And Finally: When you realize that you no longer have a sense of "personal space".
A prave s tym poslednym bodom som sa naozaj zblizka zoznamila vcera:) Spoluziacka mi ponukla, ze ide vecer von s kamoskami a ze ak chcem, ze mi cinkne okolo jednej, nech sa k nim pridam (ano, o jednej v noci, 1am). A ja ze jee, ozajstny spanielsky zivot, hura do toho. Podla bodu 3 zavolala o pol druhej a ja cela vytesena som sa vybrala na svoju prvu fiestu. To ze sa tu veseli standardne do rana bieleho mi uz bolo zname, aj to ze vacsina klubov a barov sa otvara o 23:30, ale prekvapilo ma, ze to su len tie "skore", kde sa zabija cas, kym otvoria tie lepsie - az 3:30 (opat am). Vid bod 6 - zoznamenie so siestimi kamoskami mojej kamosky sa rovna dvanastim pusinkam na lice (najprv prave, potom lave, som bola poucena:). Hned v prvom bare som sa potom zoznamila s konceptom straty osobneho priestoru. Tak preplneny priestor som si ani predstavit nevedela. Rychlik Blava Kosice v piatok vecer je nic oproti tomu. Pocit, kde sa clovek doslova zasekne medzi tancujucimi ludmi a nemoze sa pohnut ani o centimeter, je naozaj na nezaplatenie :D. A nikomu to neni divne - iny kraj, iny mrav. Bod 1: pivo sa nacastejsie pije s prichutou alebo pol na pol s nejakou limo (ok, mozno to chlapi nerobia, ale baby vacsinou ano), vino tiez s ovocnou stavou a alkohol sa celkovo riedi omnoho viac ako u nas. Ked si da niekto samotny shot, tak uz je pomaly za alkoholika. Ale zato je normalne napr aj to, ze siedmym babam da barman drinky on the house a ani nemrkne ;) Proste zaujimave je objavovat vsetky tie podivnosti a zvlastne drobnosti, ktore robia zivot tu a doma dvoma odlisnymi svetmi...
Btw, domov sme sa vybrali skoro, uz o pol 6. Aj ked lucenie, opat s dvanastimi bozkami pre kazdeho, zabralo cca 20 minut...
1) You think adding lemonade, fanta or even coke to red wine is perfectly acceptable. Especially at lunch time.
2) You can't get over how early bars & clubs shut back home - surely they're shutting just as you should be going out?
3) You aren't just surprised that the plumber/decorator has turned up on time, you're surprised he turned up at all.
6) Not giving every new acquaintance dos besos seems so rude.
20) You eat lunch after 2pm & would never even think of having your evening meal before 9.
30) On some Sunday mornings you have breakfast before going to bed, not after you get up.
37) You know that 'ahora' doesn't really mean now.
39) Central heating is most definitely a foreign concept. In winter, you just huddle around the heater under the table & pull the blanket up over your knees...and sleep with about 5 blankets on your bed! (OK I accept this is probably just in the south!)
And Finally: When you realize that you no longer have a sense of "personal space".
A prave s tym poslednym bodom som sa naozaj zblizka zoznamila vcera:) Spoluziacka mi ponukla, ze ide vecer von s kamoskami a ze ak chcem, ze mi cinkne okolo jednej, nech sa k nim pridam (ano, o jednej v noci, 1am). A ja ze jee, ozajstny spanielsky zivot, hura do toho. Podla bodu 3 zavolala o pol druhej a ja cela vytesena som sa vybrala na svoju prvu fiestu. To ze sa tu veseli standardne do rana bieleho mi uz bolo zname, aj to ze vacsina klubov a barov sa otvara o 23:30, ale prekvapilo ma, ze to su len tie "skore", kde sa zabija cas, kym otvoria tie lepsie - az 3:30 (opat am). Vid bod 6 - zoznamenie so siestimi kamoskami mojej kamosky sa rovna dvanastim pusinkam na lice (najprv prave, potom lave, som bola poucena:). Hned v prvom bare som sa potom zoznamila s konceptom straty osobneho priestoru. Tak preplneny priestor som si ani predstavit nevedela. Rychlik Blava Kosice v piatok vecer je nic oproti tomu. Pocit, kde sa clovek doslova zasekne medzi tancujucimi ludmi a nemoze sa pohnut ani o centimeter, je naozaj na nezaplatenie :D. A nikomu to neni divne - iny kraj, iny mrav. Bod 1: pivo sa nacastejsie pije s prichutou alebo pol na pol s nejakou limo (ok, mozno to chlapi nerobia, ale baby vacsinou ano), vino tiez s ovocnou stavou a alkohol sa celkovo riedi omnoho viac ako u nas. Ked si da niekto samotny shot, tak uz je pomaly za alkoholika. Ale zato je normalne napr aj to, ze siedmym babam da barman drinky on the house a ani nemrkne ;) Proste zaujimave je objavovat vsetky tie podivnosti a zvlastne drobnosti, ktore robia zivot tu a doma dvoma odlisnymi svetmi...
Btw, domov sme sa vybrali skoro, uz o pol 6. Aj ked lucenie, opat s dvanastimi bozkami pre kazdeho, zabralo cca 20 minut...
Tuesday, February 12, 2008
Campus
Saturday, February 9, 2008
Vylet
Dnes sme vykonali pre Spanielov nepochopitelnu vec. Rozhodli sme sa (s Evou, spolustudentkou z Brna) ist na vylet na nejaky okolity kopec. Peso! Ked sme sa so svojim zamerom zverili este cez tyzden spoluziacke (domacej) tak si tukala na celo, ze to je daleko a ze naco tam vobec chceme ist. Ale nedali sme si povedat o rozhodli sme sa zdolat niektory z tychto lakavo vyzerajucich kopcov:
Povodny zamer bol ten v strede, ale k tomu sa nam nakoniec nepodarilo dostat, lebo sa tesne pod nim rozklada lom a da sa tam ist iba dost velkou oklukou (po asfaltke), na ktoru sme nemali cas ani chut. Takze sme sa po blizsom zhliadnuti rozhodli pre tento (na hornej fotke je to ten viac vlavo):
K jeho upatiu sme sice tiez sli po asfaltke asi 3 hodiny cez vselijake spanielske dedinky, ale ked sme sa konecne dostali kam sme chceli, uz to islo pekne. Museli sme sice zakerne odist zamknutu branu, ktora blokovala cestu k uz spomenutemu lomu, ale nikto nas odtial nevyhnal, takze vsetko v poho. O nejakych cestach pripadne znaceni mozme tu len snivat, ale nebolo to az take zle, vyssie v kopci bol dokonca naznak nejakej cesty (nebolo uplne jasne, ci ludmi stvorenej alebo ci tadial v zime tiekol potok). Bola tam kopa pichlavych krickov a inych podobnosti, ale ked sme sa vyskriabali az hore, vyhlad bol poste uchvatny:
Tu na tej dolnej mozno v pribl. v strede dialke vidiet taky maly kopcek v tvare Krivana:) ktorym je v predoslych postoch spominana Castillo de Santa Barbara. Aspon vidno, aky kus sme za ten den presli... (teda z Alicante do San Vicent som sa viezla busom a tam ma potom cakala Eva, ktora tam byva, ale aj tak sme presli cca 25km + vystup, sa musim pochvalit, nie?;)
A tu je vrcholova...
A to by som nebola ja, keby som cestou dole nefotila kdejaky kvietok;)
A to je pre dnesok vsjo, unavena som strasne, dobru noc...
Povodny zamer bol ten v strede, ale k tomu sa nam nakoniec nepodarilo dostat, lebo sa tesne pod nim rozklada lom a da sa tam ist iba dost velkou oklukou (po asfaltke), na ktoru sme nemali cas ani chut. Takze sme sa po blizsom zhliadnuti rozhodli pre tento (na hornej fotke je to ten viac vlavo):
K jeho upatiu sme sice tiez sli po asfaltke asi 3 hodiny cez vselijake spanielske dedinky, ale ked sme sa konecne dostali kam sme chceli, uz to islo pekne. Museli sme sice zakerne odist zamknutu branu, ktora blokovala cestu k uz spomenutemu lomu, ale nikto nas odtial nevyhnal, takze vsetko v poho. O nejakych cestach pripadne znaceni mozme tu len snivat, ale nebolo to az take zle, vyssie v kopci bol dokonca naznak nejakej cesty (nebolo uplne jasne, ci ludmi stvorenej alebo ci tadial v zime tiekol potok). Bola tam kopa pichlavych krickov a inych podobnosti, ale ked sme sa vyskriabali az hore, vyhlad bol poste uchvatny:
Tu na tej dolnej mozno v pribl. v strede dialke vidiet taky maly kopcek v tvare Krivana:) ktorym je v predoslych postoch spominana Castillo de Santa Barbara. Aspon vidno, aky kus sme za ten den presli... (teda z Alicante do San Vicent som sa viezla busom a tam ma potom cakala Eva, ktora tam byva, ale aj tak sme presli cca 25km + vystup, sa musim pochvalit, nie?;)
A tu je vrcholova...
A to by som nebola ja, keby som cestou dole nefotila kdejaky kvietok;)
A to je pre dnesok vsjo, unavena som strasne, dobru noc...
Thursday, February 7, 2008
Hlasim vitazstvo nad byrokraciou
Tak sa mi dnes oficialne podarilo zvitazit nad byrokraciou. S vypatim vsetkych sil som si zalozila ucet v banke, vybavila katicku jove (cosi ako Euro26, ISIC tu moc neberu) a s nou aj zlavenu karticku na busy. Huraaa! A sice rozpravam ako debil po spanielsky ("chcela by som kartu ako tato, ale pre studentov" ;) ale nevadi, som na seba az namyslene hrda, ze som to vsetko konecne zdolala.
A este jeden zazitok. Ako si tak idem do mesta vybavovat, zrazu citim nadhernu vonu cerstvej zeleniny... Ako keby mi pod nos dali misu salatu. Obzeram sa, ze odkial to ide a nemozem na to prist. Asi to fakt ide od tych aut, co tam umyvaju cestu... A vtedy mi to doslo. Nachadzala som sa zrovna na Plaza de Toros, kde sa vzdy vo stvrtok a nedelu konaju zelovocne trhy a prave tam prebiehalo cistenie, tj dve auta zhrnali na zemi popadane zvysky a cele to vystriekavali vodou, ktora sirila tu krasnu vonu. Pohlad nebol nic moc, ale ta vona... A zaroven som na tom istom namesti objavila miesto, kde sa tu v Alicante kona corrida - sice typicky spanielska vec, ale vobec sa netuzim s nou zoznamit blizsie...
A este jeden zazitok. Ako si tak idem do mesta vybavovat, zrazu citim nadhernu vonu cerstvej zeleniny... Ako keby mi pod nos dali misu salatu. Obzeram sa, ze odkial to ide a nemozem na to prist. Asi to fakt ide od tych aut, co tam umyvaju cestu... A vtedy mi to doslo. Nachadzala som sa zrovna na Plaza de Toros, kde sa vzdy vo stvrtok a nedelu konaju zelovocne trhy a prave tam prebiehalo cistenie, tj dve auta zhrnali na zemi popadane zvysky a cele to vystriekavali vodou, ktora sirila tu krasnu vonu. Pohlad nebol nic moc, ale ta vona... A zaroven som na tom istom namesti objavila miesto, kde sa tu v Alicante kona corrida - sice typicky spanielska vec, ale vobec sa netuzim s nou zoznamit blizsie...
More on little differences...
Zabyvavanie sa veselo pokracuje a niekedy to je naozaj vesele:) Napriklad dnes rano, ked autobus nesiel dobrych 20 minut napriek tomu, ze standardny interval je 6-7 minut... Ale nikoho (okrem mna) to nejako nebralo. Spanieli... Kazdy den ma udivuju dalsie a dalsie veci. Nic z toho neni extremne podstatne, ale ako sa hovori, su to prave tie male veci, co naozaj matter. (da sa to nejako normalne povedat po slovensky? zavazia? alebo ako?)
To, ze pocasie tu je ako u nas na konci aprila, je jasne dane zemepisnou sirkodlzkou (neviem, ktore z toho, stredna skola daleko:) ale vzdy ma znova a znova prekvapi, ked vidam rastlinky a plody, co u nas kupujeme za velke peniaze ako exoticke, len tak volne rast po okoli. Vsade su palmy, of course, ale aj take veci ako granatove jablka som dnes videla a cosi, co vyzeralo ako lichi. Normalne visiet zo stromu. Alebo kvet, co poznam pod nazvom strelicia, tu rastie vsade ako u nas tulipany a narcisi na jar. O sieste som uz pisala, ale dnes ma dostali otvaracie hodiny banky, kde som si chcela zalozit ucet: pondelok az piatok od 8:30 do 14:00 a vo stvrtok 17:00 az 19:30. Neni to vtipne? ;) Ako, dava to zmysel, len ma to prekvapilo. Vsetky obchody, autobusy a take veci maju dva rozne rezimy: oktober az april a potom maj az september. Proste turisticke centrum.
Prekvapeni a rozdielov je kazdy den vela. Napr v buse, kto prv pride, ten si sadne. Dnes rano bol bus komplet plny a skoro vsade sedeli len mladi, pricom postarsi, sotva stojaci, stali. A nikomu to neprislo divne, ani tym postarsim. U nas (v Brne:) by sa uz vsetky babky rozkrikovali na celu salinu, ze si nemozu sadnut. Alebo v skole, zo siedmych hodin, na ktore som sa tento tyzden chcela ist pozriet, prisli vyucujuci iba na dve. Ta prva o 20 minut neskor a ani pokus o nejake ospravedlnenie ze meska... Zacala akoby nic... Asi je to normalne (hodina ale zacinala o 9 rano, tak to cloveka celkom nastve, ze vstaval zbytocne skoro). Ti, co neprisli vobec, tiez nemali ani snahu vyvesit na dvere nejaky oznam, nech tam na nich necakame... Az dnes, na zaver tyzdna, prisla jedna vyucujuca nacas, ale zato hovorila vacsinu casu po spanielsky (predmet sa tyka americkej literatury) ale uistila nas, ze texty budu v anglictine. Tak trochu ma to stve, ze to maju vsetci natolko na haku, ale asi si musim zvyknut. Aspon ze slniecko svieti a volne hodiny sa daju stravit citanim si leziac na trave:)
Ale aby to neznelo, ze sa stale stazujem, kopa veci tu je uplne super. Napr veci, co sa volaju, ze club social. Velmi vzdialene by sa to dalo prirovnat k nasim menzam, ale strava sa tam podava cely den (cca od pol 9 rano). Su rozne druhy, niekde si clovek objednava menu (na vyber cca 6 veci) k comu dostane chlieb a napoj podla vyberu, inde su akoby svedske stoly (fakt bohaty vyber, aj ked vegetariani maju vacsinou smolu... esteze som masozravec:) clovek si naberiem co chce a kolko chce a pani pri pokladni len skusenym okom ohodnoti a skasiruje. K tomu si mozem objednat kavu (ozajstnu, cerstvo pomletu, vonavu... mnam) napoje a tak. No hotovy sviatok pre chutove bunky otupene smazakom a kavou z automatu. Len je to na nase pomery obcas trochu drahe (cca dvakrat tolko) ale zalezi dost na tom, co si clovek vyberie. Restauracie su vraj este omnoho drahsie decka vraveli, ale zatial nemam first-hand skusenost. Ale kvalita je tiez aspon dvakrat taka ako nase menzy, takze sa nemozem stazovat.
Uz som sa aj zoznamila s par spoluziakmi z anglistiky (teda aj anglicky hovoriacimi) a vyzera to dobre. Vsetci mili a ochotni robit kulturnych a inych sprievodcov. O dalsom vyvoji budem informovat...
To, ze pocasie tu je ako u nas na konci aprila, je jasne dane zemepisnou sirkodlzkou (neviem, ktore z toho, stredna skola daleko:) ale vzdy ma znova a znova prekvapi, ked vidam rastlinky a plody, co u nas kupujeme za velke peniaze ako exoticke, len tak volne rast po okoli. Vsade su palmy, of course, ale aj take veci ako granatove jablka som dnes videla a cosi, co vyzeralo ako lichi. Normalne visiet zo stromu. Alebo kvet, co poznam pod nazvom strelicia, tu rastie vsade ako u nas tulipany a narcisi na jar. O sieste som uz pisala, ale dnes ma dostali otvaracie hodiny banky, kde som si chcela zalozit ucet: pondelok az piatok od 8:30 do 14:00 a vo stvrtok 17:00 az 19:30. Neni to vtipne? ;) Ako, dava to zmysel, len ma to prekvapilo. Vsetky obchody, autobusy a take veci maju dva rozne rezimy: oktober az april a potom maj az september. Proste turisticke centrum.
Prekvapeni a rozdielov je kazdy den vela. Napr v buse, kto prv pride, ten si sadne. Dnes rano bol bus komplet plny a skoro vsade sedeli len mladi, pricom postarsi, sotva stojaci, stali. A nikomu to neprislo divne, ani tym postarsim. U nas (v Brne:) by sa uz vsetky babky rozkrikovali na celu salinu, ze si nemozu sadnut. Alebo v skole, zo siedmych hodin, na ktore som sa tento tyzden chcela ist pozriet, prisli vyucujuci iba na dve. Ta prva o 20 minut neskor a ani pokus o nejake ospravedlnenie ze meska... Zacala akoby nic... Asi je to normalne (hodina ale zacinala o 9 rano, tak to cloveka celkom nastve, ze vstaval zbytocne skoro). Ti, co neprisli vobec, tiez nemali ani snahu vyvesit na dvere nejaky oznam, nech tam na nich necakame... Az dnes, na zaver tyzdna, prisla jedna vyucujuca nacas, ale zato hovorila vacsinu casu po spanielsky (predmet sa tyka americkej literatury) ale uistila nas, ze texty budu v anglictine. Tak trochu ma to stve, ze to maju vsetci natolko na haku, ale asi si musim zvyknut. Aspon ze slniecko svieti a volne hodiny sa daju stravit citanim si leziac na trave:)
Ale aby to neznelo, ze sa stale stazujem, kopa veci tu je uplne super. Napr veci, co sa volaju, ze club social. Velmi vzdialene by sa to dalo prirovnat k nasim menzam, ale strava sa tam podava cely den (cca od pol 9 rano). Su rozne druhy, niekde si clovek objednava menu (na vyber cca 6 veci) k comu dostane chlieb a napoj podla vyberu, inde su akoby svedske stoly (fakt bohaty vyber, aj ked vegetariani maju vacsinou smolu... esteze som masozravec:) clovek si naberiem co chce a kolko chce a pani pri pokladni len skusenym okom ohodnoti a skasiruje. K tomu si mozem objednat kavu (ozajstnu, cerstvo pomletu, vonavu... mnam) napoje a tak. No hotovy sviatok pre chutove bunky otupene smazakom a kavou z automatu. Len je to na nase pomery obcas trochu drahe (cca dvakrat tolko) ale zalezi dost na tom, co si clovek vyberie. Restauracie su vraj este omnoho drahsie decka vraveli, ale zatial nemam first-hand skusenost. Ale kvalita je tiez aspon dvakrat taka ako nase menzy, takze sa nemozem stazovat.
Uz som sa aj zoznamila s par spoluziakmi z anglistiky (teda aj anglicky hovoriacimi) a vyzera to dobre. Vsetci mili a ochotni robit kulturnych a inych sprievodcov. O dalsom vyvoji budem informovat...
Tuesday, February 5, 2008
Paseo Alicante
Prvy program pre zahranicnych studentov, ktoreho som sa zucastnila, bola dnesna prechadzka po Alicante a navsteva Castillo de Santa Barbara (to je taka strasne znama pevnost povodne moslimska, neskor dobyta krestnami, ktora sluzila na obranu mesta - tot vsjo com som zachytila zo spanielskeho vykladu). A tu su nejake fotecky...
Castillo de Santa Barbara
A vyhlad odtial


Pristav
Vezicka pevnosti
Nieco pekne tiez tam...:)
Je februar, a tak, logicky, vsetko v kvete...
Fontana
Romantika vecer na plazi
Opustena stolicka
Castillo de Santa Barbara
A vyhlad odtial

Pristav
Vezicka pevnosti
Nieco pekne tiez tam...:)
Je februar, a tak, logicky, vsetko v kvete...
Fontana
Romantika vecer na plazi
Opustena stolicka
Subscribe to:
Posts (Atom)






