Sunday, October 4, 2009

That's October for You, Baby!

Today I woke up into a different season. Yes, it was snowing most of the night and morning! As the locals say, there's often three to four seasons within one day over here. You can see for yourself...
Then I went for a walk to see more and it was kind of funny how the very much fally world was caught up in the snow. Multi-colored trees in white. Green grass in white. And people changing tires on their cars in order to get out of the driveway:)Of course this post is much less surprising now, when you got snow over there yourselves but believe you me, it was quite a shock to be snowed under within the first week of October. And the snow stayed on for almost two weeks - with frost and hail and more snow almost every day! Now it's all over and we only have rain and clouds and more rain... So the world is back to normal I guess:)

Friday, September 18, 2009

Guess where I've been this summer... I

I will not attempt to post longish descriptions of the past months, just few pictures which I find either interesting or nice or something like that...

The first place to picture-visit is Pisa where we had a day layover on our way somewhere else. This very brief visit left me with an impression of a small sleepy town with a single attraction and the strongest coffee I have ever had.

First stop - Piazza Miracoli and The Tower which really is leaning a lot and seems to be broken around the middle.

Due to lack of time there were no other real stops, just a short walk around the place. This bridge connects the zone of locals (everything closed on Sunday) and the zone of tourists (street sellers and other annoyances).

Wall of an outdoor theater with a beautiful garden we didn't have time to check out from the inside.

Door that hasn't been opened or a while. (Click on the picture, you can't see cr*p in this size.)

And a bonus which my little (professional) deformation will not allow me to forget... Sign outside of the window of our room. If it wasn't for the fragile-looking wannabe balcony which made the meaning pretty obvious, I wouldn't be able to guess what they meant... Well, let's just all remember the good old "Italian man went to Malta" thingy.

Sunday, July 19, 2009

Portrait of the Photographer

Originally, I started taking pictures because as long as I was holding the camera, no one could take a picture of me. Fortunately, as I grew out of the self-anxious stage of life (yes, I do think I have matured over the years;) I am not so picture-fobic anymore. So here come few pictures of me. Perhaps not the best ones, nor specially artistic, just something about me and what I've been doing during the past year...

Fall... I've been going for walks more then I used to. Just to get some fresh air, admire nature, enjoy the peacefulness. Usually alone so here's a self-portrait.

Winter... Has been cold but sunny at times. Here's one from a very nice shooting session with someone more talented (picture by A.T.G.)

Spring... Mostly busy taking pictures of one cute little person. But there's me in him too ;) Can you see me?


Summer... On the beach. Just for a half hour while waiting for a ferry, but I did go to the water despite the location in the far north (ankel deep, freezing cold).

And I do realize the dates don't make any sense now but that's just 'cause I started writing this two months ago but didn't have all the pics uploaded at that point and then never got back to it until now... Sorry :)

Sunday, June 28, 2009

Strange Places, Strange Things

or
Few pictures with no particular artistic value but stories behind them

In the country where children grow on trees


And fancy people drive bumper cars


Where people actually wear "kroj" or bunad as locals call it

In those strange places strange things can happen... Cats can be car mechanics. This one was just checking something. Walking from car to car and sniffing first at the front wheel then the rear wheel. Making sure not a single car from the entire street has a hidden flaw:)


But even there people still screw up simple translation tasks in funny ways:)


In case it's not clear without context the upper line means "Please order at the counter." Picture taken at one very nice coffee house called Kafe Kafka where among other things hanging on the walls is a picture of an old railway station building from Prague.

Thursday, June 4, 2009

Linguistic identity crisis

Since I've spent most of my days speaking English for the past year I now arrived at the critical point of considering switching to English as my blog language. (Not that I have posted so many items lately but I am working on it:) For a long time I was trying to stick to Slovak mainly so my family can understand what I am writing about and also cause I thought I needed some practice to keep that language alive in my mind but I guess it's like biking - once you've learned it you never forget it. So now I'm in the middle of a dilemma: to write or to pisat ;)

Do those reading this care?

Friday, February 6, 2009

Kniznice

Ked uz o tych knihach a knizniciach... (A kedze poniektori, ktori sa vobec nemaju co ozyvat ohladom updatovania blogov, ze David ;) sa stazuju na nesplnene sluby ohladom fotiek) Tu su dve kniznice, ktore mam mimoriadne rada a fakt by som si tam obcas zasla len tak posediet, ci sa prejst...

Kniznica prva - skvela prave citatel-friendly prostredim. Kopa kresielok a zakuti, kam sa da zaliezt aj na cely den. Jedina nevyhoda - pocas tyzdna, a ked sa blizia skusky tak aj cez vikendy a dlho do noci, je plna ludi, ktori nie su zvyknuti, ze v kniznici sa nerozprava... Ale zato ak ma clovek v usiach nejaku dobru hudbu, vyssie spomenute kresielka vsetky nedostatky vyvazia...

Toto su prosim pekne dizajnerske kresla od neviem koho, ale urcite niekto slavny :) Sedi sa v nich skvele na mnoho sposobov. Jediny problem je, ze clovek casto viac cuci von oknom nez do povinnej literatury...


Tieto mile male kresielka sa zrejme rozhodli, ze si takto cez vikend poklebetia, kedze inak nikde ani nohy...

A kedze sa tato navsteva odohrala v jednu slnecnu sobotu popoludni, ked je kniznica okrem citarne zatvorena (citaren je ale open 24/7 :) tak som sa mohla vyblaznit aj fotenim vselijakych blbosticiek ako napriklad tienov caz zavesy


Ci tych takych chlpatych paperiek z akejsi rastliny, ktore sa len tak povalovali na okne.



Poznamka 1: toto su vsetko uz pomerne stare fotky, ktore sa mi pripomenuli prave vdaka tomu nizsie spominanenemu rozhovoru, a teda su fotene este mojim starym fotacikom.

Poznamka 2: novsie fotky fakt raz pridu, len nejako v case pisania eseji a inych povinnosti nebol cas ani inspiracia sa k niecomu dohrabat... A tiez sa hnevam na svoj pocitac, ktory napriek mojej vsemoznej snahe odmieta nainstalovat photoshop a tiez odmieta nacitat moju novu 16GB kartu (lebo ze je vraj prilis nova a dobra a on si s nou nerozumie :P) takze akakolvek manipulacia s fotkami vo formate raw je komplikovana a potrebujem k tomu min. jeden dalsi pocitac a vobec... Ma uz stve potvora...

Kniznica druha je sice menej pohodlna co sa tyka sedenia ci otvaracich hodin, ale zato na nu mam mnohe nostalgicke spomienky. A aj ked nemam ziadnu vlastnu fotku, neda mi neponuknut aspon nahlad na jej krasu objektivom niekoho ineho... Snad nebude mat nic proti takejto reklame :)

Nasla som spriaznenu dusu...

Znie to ako uvod lubostneho romanu, ale v skutocnosti len marketingovy tah - totalne nesuvisiaci titulok ako reklama na dalsi zaujimavy rozhovor:) Aj ked trosku pravdy by sa v nom hadam aj naslo, kedze tento clovek mi v mnohom skutocne hovori z duse...

Patrne je pomerne znamy, vraj kdesi cosi moderuje, ale ja sa v tych domacich (=slovenskych) pomeroch uz pomerne dost nevyznam, takze neviem... Vola sa Dado Nagy a rozpraval o knihach, citani a kulture ci trendoch s tym suvisiacich. Cely rozhovor je tu.

A preco ho spominam? Poniektori ludia okolo mna sa divia, preco stale nieco citam, alebo preco sa chodim len tak prechadzat do knihkupectiev ci kniznic. Prechadzat prstami po chrbtoch knih, len tak si zalistovat, ci rovno nabrat plnu naruc a odniest si ich domov aj ked na ich precitanie nebudem mat cas minimalne do dochodku... Mozno som divna, ale knihy ma fascinuju. Ako take. Same o sebe. Obrovska kniznica plna knih. Len ten cas na ne chyba...

Anyway, co som chcela z toho clanku... No otazku v nejakej diskusii, aky je zmysel citania, odpovedal: "Mohol som im povedať iba jedno: neviem síce, aký zmysel má čítanie beletrie, ale mňa jednoducho ohromne baví. Mám z neho pôžitok a zábavu. Nechcem nikoho obviniť, že bez čítania sa stane menej hodnotným človekom, ja to mám jednoducho rád a preto nad zmysluplnosťou čítania ani neuvažujem. ... Človeku, pre ktorého je čítanie doslova životom, znie totiž totálne absurdne. Je to, ako keby sme sa pýtali, aký má zmysel, že vôbec žijeme."

Sunday, January 4, 2009

Novy rok - novy prirastok do rodiny

Tak uz je to tu. Po dlhom vzdorovani a hladani vyhovoriek sa to konecne stalo. Nebolo to sice mojim planom, ale tak to uz v zivote chodi... Presne o polnoci z 20. na 21. decembra nam do rodiny pribudol novy clen a s nim sa zrodila nova zavislost ;) Vola sa Canon a vyzera asi takto:

Este sa len zoznamujeme, ale musim sa priznat, ze to bola laska na prvy pohlad... Je to fakt ze ozajstny kanon, ako so zrkadielkami vo vnutri a ked stlacim spust, tak to spravi taky klik-klik ako nas stary zenit... Proste ozajstny fotak ako maju ozjastny fotografi - uz ziadne automaticke hracicky ale ozajstny velkacsky fotak :) Nikdy by som neverila, aky obrovsky rozdiel to je... Ako ani moj stary fotak nebol uplna sunka, ale v poslednej dobe uz nefungoval tak, ako by mal (za co vlastne mozem ja, lebo som ho tak trochu zhodila zo stola) a privadzal ma do zufalstva, ked som konecne vsetko nastavila pre perfektny zaber a on sa zrazu vypol... Takze teraz uz ziadne frustracie a nadavky, namiesto toho ma mozno vidat pobehovat po okoli asi v takejto poze:

(teda pokial to pocasie dovoli, lebo predsa nechcem aby mi moj uzasny spolocnik oprsal alebo osnezil, ze ano) a ziadny kus zivej ci nezivej prirody nie je predo mnou v bezpeci ;)



Ale ako som uz spominala, este sa len zoznamujeme, takze zatial necakajte ziadne zazraky... Snad casom :) A ked sa mi este podari presvedcit moj nepodareny pocitac, aby mi dovolil nainstalovat photoshop, to po tom len zacne byt sranda... Takze zatial tak, aspon mala ochutnavka...

Thursday, November 20, 2008

Veria vsetci len v jedneho Boha?

Nejako sa stalo, ze mam v poslednom case viac casu a chuti na citanie roznych veci (ako na to bude reagovat studijny primer sa coskoro uvidi:) a tak sa mi dostal pred oci dalsi pomerne zaujimavy clanok. Je to rozhovor s chlapikom, ktory je nejaky vyssi ten v cirkvi? hnuti? Hare Krisna. Je to dost dlhe, ale kto chce, najde ho tu.

Co ma na tom zarazilo je, ze aj ked mnohe jeho odpovede mi nedavaju najmensi zmysel (podla neho som totiz "nekvalifikovana" to pochopit) a casto vyuziva odpovede typu "lebo... skus a uvidis", vela vyrokov je mi az doverne znamych. Je zvlasntne ako velmi podobne argumentuju predstavitelia totalne odlisnych vier na otazky typu, ako viete, ze Bibliu/Koran/Bhagavadgítu... napisal Boh, co je zmyslom zivota, ako viete, ze zrovna vasa cesta je ta prava a podobne. Jasne, ze kto nema zaujem nezisti a niektore veci treba naozaj vyskusat, aby im clovek uveril, ale obstoji to ako argument, ked sa ma niekto spyta, preco verim zrovna v Boha, v ktoreho verim? U mna ako potencialneho zaujemcu o vieru by to teda rozhodne neobstalo...

A tak sa natiska otazka, ze v com moze byt moj zivot natolko iny, aby som ho mohla pouzit ako argument? Ponuka sa odpoved, ze bezpodmienecnou laskou. A osobne si myslim, ze by to tak aj mohlo (malo) fungovat. Bezpodmienecna laska a prijatie su silne argumenty. Zostava uz len vymysliet, ako sa k ich vlastnictvu dopracovat... Lebo neviem ako vy, ale ja casto zlyhavam...

Thursday, November 13, 2008

17ty november



Joj, kiezby som bola vtedy na dojazd do BA...
Vsak to cloveku az rozum zastava, co sa u nas deje a prepecie...
Chodte, vsteci, co mozte, fakt chodte....
Inak sa na to Slovensko uz ani neoplati vracat...:(

Thursday, October 30, 2008

To som zase teda necakala... Svokra bude prekvapena!

Pamatate si este niekto na tu prihluplu reklamu? Ja teda zivo;) ale o tom som vobec nechcela. Narazila som dnes na velmi zaujimavy clanok/rozhovor o vesmire pre laikov, tj polopatisticky.

Len taky maly test: Kto by vedel z hlavy, bez skusania, povedat, ktorym smerom sa toci vir vody v umyvadle, ked vytiahnete stupel? (Btw, ako sa nejako normalne vola ten stupel v umyvadle? Ani za nic si neviem spomenut :D)

....... cas na rozmyselnie ........

Vzdy v smere hodinovych ruciciek... Teda "u nas".

A vedeli ste, ze na juznej pologuli sa toci presne naopak, teda proti smeru? Ja som teda bola poriadne prekvapkana ;) Musim sa niekoho, kto tam dole niekedy bol popytat, ci je to fakt tak... Pripadne mi napiste, ak mate osobnu skusenost.

A este kopa inych zaujimavosti tam bola, cely clanok najdete tu. Nemusite sa stotoznit, ja si napr nemyslim, ze za vesmirom nie je nic, ale je to kazdopadne velmi zaujimave a miestami vtipne citanie a hlavne "ludskou recou". Zoznamite sa v nom s "astrolubitelom" Romanom Pifflom, ktory vysvetli ako napr severka nema ako protipol "juzku", planety a ine "sutre" sa postupne "uplacali" z volnej hmoty a preco asi "zahucali" trilobity:)

PS: ocividne ste to nikto neskusali, lebo som prave zistila, ze chybicka se vloudila a s tou vodou je to presne naopak :D takze "u nas" sa toci proti smeru a v Australii po smere. Tvrdi to o.i. Lisa Simpson a ja som to tu aj skusala a tocila sa proti smeru. A potom dalsi ludia tvrdia, ze to nie je pravda, ale mne sa tato teoria paci a tak si to tam dole tiez raz pojdem vyskusat a poreferujem;)

Friday, October 24, 2008

Piazza

Este pre uplnost a k uzavretiu kapitoly Spanielsko...

Posledne dva mesiace mojho pobytu tam, som pracovala prave v tom najsamsuper bare, kde sme travievali tak dva vecery v tyzdni pomaly cely semester. Prisla som k tomu, ako sa hovori, ako slepe kura k zrnu, Federico ma este musel prehovarat, lebo som si fakt nebola ista, ci to so svojou biednou spanielcinou a nulovymi skusenostami zvladnem... Nakoniec to ale nebolo take tragicke, iba pivo sa mi moc nedarilo capovat, maju tam take divne nesumive cudo:) Dokonca aj jazyku to pomohlo, za dva mesiace som sa naucila zrejme viac ako za predchadzajuce styri v skole. Teda niezeby som teraz bola nejaka fluentna, ale aspon sa ako tak dohovorim, pripadne, ked ma niekto vytoci, este mu aj viem povedat, co si o nom a jeho nazoroch myslim :D

No a tu je teda "moj" bar...

Aj s majitelom a barmanom Federicom z Argentiny

Vonku bola este teraska s 10 stolikmi, ale to som nejako zabudla odfotit :)

Tuesday, September 9, 2008

Hogueras

Tomu sa hovori delay... Hanba mi, len co je pravda, a to az taka, ze som myslela, ze to sem radsej ani nedam, nech radsej nikto nevie... Ale na druhu stranu, na co si chovat blog, ak tam nic nedavam, ze ano ;) Takze oneskorene ale predsa.

Koncom juna sa v Alicante deje nieco velmi podobne vyssie (nizsie) spominanym valencianskym Fallas. V podstate je to to iste, len menej zname a vola sa to Hogueras. Kedze som tam v tom case este furt trcala, tak som sa samozrejme aspon coho-toho zucastnila, aj ked nie vela, jelikoz po veceroch a nociach som bola pracovne vytazena. Cele to trva vyse tyzdna a pocas toho tyzdna sa stale cosi deje. Zacalo to takym strasne super sprievodom, na ktory som nahodou narazila cestou domov z prace, a este tyzden si hlavu buchala o stenu, ze som nemala pri sebe fotak:( V tom sprievode totiz kazda mestska cast niesla svoju hogueru (tj papierovo-polystyrenovo-latkovo-drevenu sochu) a vsetci zucastneni boli poobliekani a pomalovani v ramci prislusnej temy (tj ak hoguera bola tucniak, vsetci co ju niesli a tancovali po okoli boli v kostymoch tucniakov). Proste pomaly Rio ;) Ale co na tom vsetkom (okrem uzasne farebnych a neuveritelne sialenych kostymov) bolo pre mna najfascinujucejsie, bolo, ze sa zucastnovali fakt vsetci. Boli tam babicky na voziku, mamicky s deturencami vyzeravsimi tak na 2 mesiace uprostred toho hluku pokojne spiacimi v kociari vyzdobenom aby pasoval k sprievodu, rodinky, detiska vsetkych vekov a velkosti, bruchaty ujkovia, mladi... Proste vsetci. Ale kedze som bola neinformovana, nie su fotecky ziadne :( Kazdy vecer bol potom este ohnostroj, ale z toho tiez nic mat nebudete, lebo som ani jeden nevidela, kedze som v tom case uz byvala doma a odtial bolo figu vidiet.

Coho som sa ale zucastnila bola Mesclata (aspon sa mi mari, ze tak sa to pise). Taky kvazi ohnostroj uprostred dna zamerany hlavne na tvorbu nenormalneho hluku ;) Priamo na mieste som bola len raz, ale zato som ho kazdy den o druhej pocula aj cez pol mesta a zatvorene okno. A to musim dat Alicante 5 hviezdiciek, lebo to bolo podstatne lepsie spravene ako vo Valencii. Do toho rachotu hrala hudba a vsetko to bolo pekne zosuladene, takze by sa to skoro dalo nazvat umenim.

Doobeda, pred rachotom, prebiehal specialny sprievod, ale nepamatam uz ako sa to volalo. Tvorili ho ludia nesuci na sebe fakt velke babky roznych historickych aj nehistoricky smiesnych postaviciek. Kedze vonku byvalo v tom case tak 35 v tieni a niektore babky mali dobre tri metre a nie moc vela vetrania, kazdu sprevadzalo zopar ludi, ktori sa v jej utrobach striedali.

Velmo religioznym Spanielom by sa ziadna fiesta bez kostola neratala, a tak cez vikend nam priamo pred barom (ktory je na namesti pred jednym z najvacsich kostolov v Ali) vyrastla kvetinova socha Marie a premavali sa tam po veceroch v krojoch vyobliekane procesie. Tu opat plati, ze idu vsetci za radom, tj kociariky, invalidne voziky a ludia vsetkych vekov, tvarov a velkosti... Proste zazitok. A k tomu aj zopar vtipnosti, napr niektore male dietky nasli taku zalubu vo svojich kytickach, ktore mali obetovat na tu sochu, ze ked im boli kyticky "socharmi" odobrate, pokusili sa ako nahradu ukoristit zopar lupienkov z lupienkovej mozaiky pre sochou. Mamicky sa na to ale nepozerali s velkym pochopenim a takmer vsetky utoky na mozaiku boli odrazene vcas:)

(osvetlenie veskere-zadne, na stativ nebol priestor ani cas, takze kvalita miziva, ale ako dokumentacia hadam postaci)

Dievcatko, co sa nechcelo vzdat svojej keticky ;)

Hotova socha z kvetinovych darov

Tiez hodno poznamenat fakt, ze napriek tomu, ze Spanielsko si v tohorocnych futbalovych majstrovstvach viedlo naozaj dobre a prave pocas tychto pocesii prebiehali zapasy vyradovacieho kola, mnohi futbalu-chtivi muzi dali pred futbalom prednost uslachtilejsim cinnostiam ako uz spominanym porcesiam ci stvabe sochy. Na stastie pre nich, Federico je tiez len chlap a byvaly futbalista, a tak na nasej vonakjsej velkej obrazovke pustil napinavy koniec zapasu aspon bez zvuku... A musim povedat, ze mnohi potom nevedeli kam s ocami a tentokrat neboli pricinou sporo odete devy ;)

A ked na penalty Spanielsko vyhralo (uz neviem nad kym, som len zena:), tak sa aj nalezite tesili...

No a samozrejme pocas celeho tyzdna boli rozne po meste vystavene vsetky tie sochy, sosky a sososky (citaj sosuoshky;)), ktore sa potom na zaver palili.

Hlavna hogueara na namesti pred radnicou

Enviromentalne ladena kreacia, povsimnite si najma pokryvku hlavy modela vpopredi

K jednej som sa dostala este pocas stavania, stala mi takmer pod balkonom.

Kedze asi Alicante nema dost poziarnikov, palili sa na rozdiel od Valencie postupne a teda ta, co som ju mala pod nosom, fakt velka, sa palila az cosi po tretej rano, takze som kempovala na balkone a cakala na to cca 2 hodiny, lebo to furt vyzeralo, ze uz uz a potom nic... Ale aspon som mala first class view ked uz sa k tomu konecne dohrabali ;)