Strange Places, Strange Things

or

Few pictures with no particular artistic value but stories behind them

In the country where children grow on trees


And fancy people drive bumper cars


Where people actually wear "kroj" or bunad as locals call it

In those strange places strange things can happen... Cats can be car mechanics. This one was just checking something. Walking from car to car and sniffing first at the front wheel then the rear wheel. Making sure not a single car from the entire street has a hidden flaw:)

But even there people still screw up simple translation tasks in funny ways:)

In case it's not clear without context the upper line means "Please order at the counter." Picture taken at one very nice coffee house called Kafe Kafka where among other things hanging on the walls is a picture of an old railway station building from Prague.

Linguistic identity crisis

Since I've spent most of my days speaking English for the past year I now arrived at the critical point of considering switching to English as my blog language. (Not that I have posted so many items lately but I am working on it:) For a long time I was trying to stick to Slovak mainly so my family can understand what I am writing about and also cause I thought I needed some practice to keep that language alive in my mind but I guess it's like biking - once you've learned it you never forget it. So now I'm in the middle of a dilemma: to write or to pisat ;)

Do those reading this care?

Kniznice

Ked uz o tych knihach a knizniciach... (A kedze poniektori, ktori sa vobec nemaju co ozyvat ohladom updatovania blogov, ze David ;) sa stazuju na nesplnene sluby ohladom fotiek) Tu su dve kniznice, ktore mam mimoriadne rada a fakt by som si tam obcas zasla len tak posediet, ci sa prejst...

Kniznica prva - skvela prave citatel-friendly prostredim. Kopa kresielok a zakuti, kam sa da zaliezt aj na cely den. Jedina nevyhoda - pocas tyzdna, a ked sa blizia skusky tak aj cez vikendy a dlho do noci, je plna ludi, ktori nie su zvyknuti, ze v kniznici sa nerozprava... Ale zato ak ma clovek v usiach nejaku dobru hudbu, vyssie spomenute kresielka vsetky nedostatky vyvazia...

Toto su prosim pekne dizajnerske kresla od neviem koho, ale urcite niekto slavny :) Sedi sa v nich skvele na mnoho sposobov. Jediny problem je, ze clovek casto viac cuci von oknom nez do povinnej literatury...

Tieto mile male kresielka sa zrejme rozhodli, ze si takto cez vikend poklebetia, kedze inak nikde ani nohy...

A kedze sa tato navsteva odohrala v jednu slnecnu sobotu popoludni, ked je kniznica okrem citarne zatvorena (citaren je ale open 24/7 :) tak som sa mohla vyblaznit aj fotenim vselijakych blbosticiek ako napriklad tienov caz zavesy

Ci tych takych chlpatych paperiek z akejsi rastliny, ktore sa len tak povalovali na okne.

Poznamka 1: toto su vsetko uz pomerne stare fotky, ktore sa mi pripomenuli prave vdaka tomu nizsie spominanenemu rozhovoru, a teda su fotene este mojim starym fotacikom.

Poznamka 2: novsie fotky fakt raz pridu, len nejako v case pisania eseji a inych povinnosti nebol cas ani inspiracia sa k niecomu dohrabat... A tiez sa hnevam na svoj pocitac, ktory napriek mojej vsemoznej snahe odmieta nainstalovat photoshop a tiez odmieta nacitat moju novu 16GB kartu (lebo ze je vraj prilis nova a dobra a on si s nou nerozumie :P) takze akakolvek manipulacia s fotkami vo formate raw je komplikovana a potrebujem k tomu min. jeden dalsi pocitac a vobec... Ma uz stve potvora...

Kniznica druha je sice menej pohodlna co sa tyka sedenia ci otvaracich hodin, ale zato na nu mam mnohe nostalgicke spomienky. A aj ked nemam ziadnu vlastnu fotku, neda mi neponuknut aspon nahlad na jej krasu objektivom niekoho ineho... Snad nebude mat nic proti takejto reklame :)

Nasla som spriaznenu dusu...

Znie to ako uvod lubostneho romanu, ale v skutocnosti len marketingovy tah - totalne nesuvisiaci titulok ako reklama na dalsi zaujimavy rozhovor:) Aj ked trosku pravdy by sa v nom hadam aj naslo, kedze tento clovek mi v mnohom skutocne hovori z duse...

Patrne je pomerne znamy, vraj kdesi cosi moderuje, ale ja sa v tych domacich (=slovenskych) pomeroch uz pomerne dost nevyznam, takze neviem... Vola sa Dado Nagy a rozpraval o knihach, citani a kulture ci trendoch s tym suvisiacich. Cely rozhovor je tu.

A preco ho spominam? Poniektori ludia okolo mna sa divia, preco stale nieco citam, alebo preco sa chodim len tak prechadzat do knihkupectiev ci kniznic. Prechadzat prstami po chrbtoch knih, len tak si zalistovat, ci rovno nabrat plnu naruc a odniest si ich domov aj ked na ich precitanie nebudem mat cas minimalne do dochodku... Mozno som divna, ale knihy ma fascinuju. Ako take. Same o sebe. Obrovska kniznica plna knih. Len ten cas na ne chyba...

Anyway, co som chcela z toho clanku... No otazku v nejakej diskusii, aky je zmysel citania, odpovedal: "Mohol som im povedať iba jedno: neviem síce, aký zmysel má čítanie beletrie, ale mňa jednoducho ohromne baví. Mám z neho pôžitok a zábavu. Nechcem nikoho obviniť, že bez čítania sa stane menej hodnotným človekom, ja to mám jednoducho rád a preto nad zmysluplnosťou čítania ani neuvažujem. ... Človeku, pre ktorého je čítanie doslova životom, znie totiž totálne absurdne. Je to, ako keby sme sa pýtali, aký má zmysel, že vôbec žijeme."

Novy rok - novy prirastok do rodiny

Tak uz je to tu. Po dlhom vzdorovani a hladani vyhovoriek sa to konecne stalo. Nebolo to sice mojim planom, ale tak to uz v zivote chodi... Presne o polnoci z 20. na 21. decembra nam do rodiny pribudol novy clen a s nim sa zrodila nova zavislost ;) Vola sa Canon a vyzera asi takto:

Este sa len zoznamujeme, ale musim sa priznat, ze to bola laska na prvy pohlad... Je to fakt ze ozajstny kanon, ako so zrkadielkami vo vnutri a ked stlacim spust, tak to spravi taky klik-klik ako nas stary zenit... Proste ozajstny fotak ako maju ozjastny fotografi - uz ziadne automaticke hracicky ale ozajstny velkacsky fotak :) Nikdy by som neverila, aky obrovsky rozdiel to je... Ako ani moj stary fotak nebol uplna sunka, ale v poslednej dobe uz nefungoval tak, ako by mal (za co vlastne mozem ja, lebo som ho tak trochu zhodila zo stola) a privadzal ma do zufalstva, ked som konecne vsetko nastavila pre perfektny zaber a on sa zrazu vypol... Takze teraz uz ziadne frustracie a nadavky, namiesto toho ma mozno vidat pobehovat po okoli asi v takejto poze:

(teda pokial to pocasie dovoli, lebo predsa nechcem aby mi moj uzasny spolocnik oprsal alebo osnezil, ze ano) a ziadny kus zivej ci nezivej prirody nie je predo mnou v bezpeci ;)



Ale ako som uz spominala, este sa len zoznamujeme, takze zatial necakajte ziadne zazraky... Snad casom :) A ked sa mi este podari presvedcit moj nepodareny pocitac, aby mi dovolil nainstalovat photoshop, to po tom len zacne byt sranda... Takze zatial tak, aspon mala ochutnavka...

Veria vsetci len v jedneho Boha?

Nejako sa stalo, ze mam v poslednom case viac casu a chuti na citanie roznych veci (ako na to bude reagovat studijny primer sa coskoro uvidi:) a tak sa mi dostal pred oci dalsi pomerne zaujimavy clanok. Je to rozhovor s chlapikom, ktory je nejaky vyssi ten v cirkvi? hnuti? Hare Krisna. Je to dost dlhe, ale kto chce, najde ho tu.

Co ma na tom zarazilo je, ze aj ked mnohe jeho odpovede mi nedavaju najmensi zmysel (podla neho som totiz "nekvalifikovana" to pochopit) a casto vyuziva odpovede typu "lebo... skus a uvidis", vela vyrokov je mi az doverne znamych. Je zvlasntne ako velmi podobne argumentuju predstavitelia totalne odlisnych vier na otazky typu, ako viete, ze Bibliu/Koran/Bhagavadgítu... napisal Boh, co je zmyslom zivota, ako viete, ze zrovna vasa cesta je ta prava a podobne. Jasne, ze kto nema zaujem nezisti a niektore veci treba naozaj vyskusat, aby im clovek uveril, ale obstoji to ako argument, ked sa ma niekto spyta, preco verim zrovna v Boha, v ktoreho verim? U mna ako potencialneho zaujemcu o vieru by to teda rozhodne neobstalo...

A tak sa natiska otazka, ze v com moze byt moj zivot natolko iny, aby som ho mohla pouzit ako argument? Ponuka sa odpoved, ze bezpodmienecnou laskou. A osobne si myslim, ze by to tak aj mohlo (malo) fungovat. Bezpodmienecna laska a prijatie su silne argumenty. Zostava uz len vymysliet, ako sa k ich vlastnictvu dopracovat... Lebo neviem ako vy, ale ja casto zlyhavam...

17ty november

Joj, kiezby som bola vtedy na dojazd do BA...
Vsak to cloveku az rozum zastava, co sa u nas deje a prepecie...
Chodte, vsteci, co mozte, fakt chodte....
Inak sa na to Slovensko uz ani neoplati vracat...:(