Thursday, November 20, 2008

Veria vsetci len v jedneho Boha?

Nejako sa stalo, ze mam v poslednom case viac casu a chuti na citanie roznych veci (ako na to bude reagovat studijny primer sa coskoro uvidi:) a tak sa mi dostal pred oci dalsi pomerne zaujimavy clanok. Je to rozhovor s chlapikom, ktory je nejaky vyssi ten v cirkvi? hnuti? Hare Krisna. Je to dost dlhe, ale kto chce, najde ho tu.

Co ma na tom zarazilo je, ze aj ked mnohe jeho odpovede mi nedavaju najmensi zmysel (podla neho som totiz "nekvalifikovana" to pochopit) a casto vyuziva odpovede typu "lebo... skus a uvidis", vela vyrokov je mi az doverne znamych. Je zvlasntne ako velmi podobne argumentuju predstavitelia totalne odlisnych vier na otazky typu, ako viete, ze Bibliu/Koran/Bhagavadgítu... napisal Boh, co je zmyslom zivota, ako viete, ze zrovna vasa cesta je ta prava a podobne. Jasne, ze kto nema zaujem nezisti a niektore veci treba naozaj vyskusat, aby im clovek uveril, ale obstoji to ako argument, ked sa ma niekto spyta, preco verim zrovna v Boha, v ktoreho verim? U mna ako potencialneho zaujemcu o vieru by to teda rozhodne neobstalo...

A tak sa natiska otazka, ze v com moze byt moj zivot natolko iny, aby som ho mohla pouzit ako argument? Ponuka sa odpoved, ze bezpodmienecnou laskou. A osobne si myslim, ze by to tak aj mohlo (malo) fungovat. Bezpodmienecna laska a prijatie su silne argumenty. Zostava uz len vymysliet, ako sa k ich vlastnictvu dopracovat... Lebo neviem ako vy, ale ja casto zlyhavam...

3 comments:

gaby said...

leni, som bola tiez minuly tyzden zhacena, ked sa ma na pruskume typek spytal jednu podobnu otazku. ze preco prave krestsanstvo. a lenka, ktora bola so mnou, povedala strasne zaujimavu vec - krestanstvo je vynimocne v tom, ze vsetky ostatne nabozenstva ti hovoria, ze mysli, konaj, cit sa takto a takto a priblizis sa Bohu. je to vsetko o tom, ako velmi sa viem JA ovladat, JA premyslat, JA konat..a je samozrejme, ze kedze som clovek, tak zlyhavam a nebudem sa snazit natolko dobre, aby som dosiahla ideal alebo dokonalost..a prave v tom je krestanstvo a Jezis vynimocne - On to urobol za nas. my za Bohom nemusime snazne chodit, On prisiel k nam. my len prijimame.
takze, rozdiel je v tom, ze kto si berie zasluhy. a je to o pyche a pokore. pretoze pri vzthau s Jezisom nemozeme povedat, ze sme si to zasluzili. a keze sme si to nezasluzili ale zasluzil sa o to dokonaly Boh, tak to ani nemozeme stratit ani poskodit ani nic, pretoze je to On, ktory to ma v rukach - absolutna bezpecnost a istota vztahu s Bohom. co nabozenstva nemaju - nemozu povedat s istotou, ze uvidia Boha. ale vztah s Jezisom to ma :) tak sa tesme a hovorme inym! :)

Lenka said...

Hmm, to je dobra odpoved... Mne tiez podobne veci napadli, ale ma to jeden hacik: neveriaci ti moze povedat, ze on tomu neveri, ze to tak je, ze on nema istotu, ze "pojde do neba" aj keby prijal Jezisa... Preto ma napadla ta laska a prijatie, ze to je nieco, co moze aj neveriaci clovek vidiet v zivote veriaceho natolko, ze sa zacne pytat ako je to mozne a potom mu mozem/s/me povedat, ze to Boh...
A vobec, cely ten clanok nebol ani tak pochybnost o tom, ze to co si napisala je pravda ako skor zamyslenie snad hodne podelenia sa. Ale kedze si to napisala, tak to ma este vacsiu hodnotu teraz, lebo si to mozno precitaju aj ludia, ktori by inak nevedeli ;) tak dakujem

Marianna Dodeková said...

Ja som na tom Lenik podobne. A zakazdym ma dostane na kolena, ked som prijata ludmi bezpodmienecne taka aka som. A ked si uvedomujem, ze Boh nas tak prijima, tak to je taka pecka, ze sa ani necudujem ludom, ze je im tazko uverit - ze je to naozaj pravda. Kedze to co zvycajne zazivame, je pravy opak :-(.