Tuesday, November 6, 2007

Male radosti zivota

Ludia, ti, ktori ste v Brne, pozrite sa z okna! Tak krasne tam snezi...

Vcera vecer bola taka neuveritelna zima. Sme sa so spolubyvajucou pekne postazovali, zapli si v izbe ohrievac a chlipkali teply caj. Rano, teda asi okolo deviatej:), ked som sa konecne dostala z vyhriatej postielky do uz ochladnutej izby a pozrela som sa z okna, cela moja stazovacia nalada zmizla rychlejsie ako tohorocne babie leto... Tak krasne tam snezi!

Viem, ze sa obcas spravam ako mala, ale najviac zo vsetkeho mam teraz chut vybehnut von, len tak sa prechadzat a tesit sa z toho, aky vie svet byt krasny. Ked sa mu chce. A ked sa nam chce to ocenit.

Az mi to je divne, ze pri vsetkych tych stresoch z nenapisanej bakalarky a kopy inych pridruzenych veci sa mi zrazu tak velmi chce tesit sa zo zivota... Asi to je nieco, co vsetci ludia raz dostali "do vienka" ale pri nasej vecnej uponahlanosti a ustaranosti sme to uz davno odlozili do pomyselneho suplika k dalsim "nanicdobrym" darom.

Ked som sa pozerala pred par mesiacmi na malu Kaiyu ako jej k stastiu staci troska piesku, ktory si moze sypat po obleceni a nikto ju za to nehresi alebo ako sa vie tesis z takej "obycajnej" veci ako je chvilka pozornosti - ani ziadne hracky nepotrebuje, zdalo sa mi to uplne super, priam zavideniahodne. Preco to ja uz neviem? Kde a kedy som to zabudla? Preco teraz naozaj nejdem von a nepobehujem medzi vlockami nestarajuc sa o to, kto sa pozera a co si asi o mne mysli? Aka to je skoda, ze som to uz zabudla...

1 comment:

olinQa said...

Lebo si dospela. A myslim dospela s kratkym A. Lebo dospiet mozu aj ludia, ktori su stale ako "deti", v tom zmysle zmudriet... Byt dospely vie byt casto nadavka, tak dufam ze si sa neurazila.. Ale ete to mozes zachranit. Bez von, ked budes chciet a hlavne sa cuduj :)