Neviem, ci to je tou jesenou, nedostatkom slnka alebo "len" stresom, ale v poslednej dobe mam pocit, ze jedine, co ma tesi, je to obcasne snezenie a ranne plavanie... Ako niezeby som bola vyslovene depresivne/meteosenzitivne ladena, ale akosi sa mi den co den menej chce vobec vyliezt rano z postele, ked viem, ze ma caka len dalsi uplne aimless den, pri com sa musim snazit mu nejaky ten aim dodat... Moznych cielov je, actually, naporudzi viac nez dost - pocnuc nedopisanou bakalarkou a konciac rozcitanymi knizkami a filmami, ktore uz roky chcem vidiet - len mi to nejako vsetko nedava dost motivacie ani len na to, aby sa mi chcelo vstat. (to, ze mam asi tak dvojtyzdnovy spankovy dlh momentalne nepocitam:) A tak sa pytam sama seba, ze o com to tu vsetko vlastne je?
Viem presne, co by mi na to kazdy spravny krestan povedal a je to sice pekna teoria, lenze easier said... Krasne sa rozmysla o vysokych cieloch a poslaniach, horsie to potom byva v tom down-to-earth zivote.
Esteze som od prirody skor optimista, a tak si vravim, ze aj toto skor ci neskor prejde a ako hovori doktor Vlach, osud nam cini neocenitelnu sluzbu, ked nas raz za cas chyti za golier a vyhodi na mraz, aby sme si potom vedeli vazit cas, ked nam je dobre. (tot volna parafraza/preklad z Jirotkovho Saturnina) No, uz aby bolo...
A este jeden nadejoplny citat na zaver:
Nehovor: Ako je to, že predošlé dni boli lepšie ako terajšie? Lebo nepochádza z múdrosti, ak sa tak pýtaš.
...
V dobrý deň buď dobrej vôle; v deň zlý si uváž: aj tento deň učinil Boh ako tamten, aby človek nevypátral, čo príde po ňom.
Kaz. 7:10, 14
PS: sorry, za tu anglictinu... Neviem, ci sa to da nazvat profesionalnou deformaciou, u mna je to asi skor len ta deformacia:)
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
2 comments:
ach ako dobre ti rozumiem...
Občas sa zda že žijem len pre povinnosti a z povinnosti..
to sú tie Sonkine "smutno-krátke dni s rýchlou tmou
Post a Comment