Kuzlo okamihu

Su chvile, kedy by som si priala, aby sa zastavil cas. (Nie v takom klasickom telenovelistickom pojati typu: chcem, aby tato chvila trvala navzdy, Juan Carlos:) Skor mam teraz na mysli chvile neobycajnych svetelnych a inych prirodnych ukazov, ktore sa objavia len tak zrazu, ked to clovek vobec necaka, dovolia mu chvilu sa kochat a potom zase zmiznu, akoby ani nikdy neboli. Take male kuzla okamihu. Darceky od Tvorcu vesmiru... Pisem o tom preto, ze mi tento tyzden boli dopriate hned tri a aj ked viem, ze slovny popis je nic oproti vizualnemu zazitku, aspon sa o to pokusim a ti, co maju vacsiu predstavivost, si mozno budu vediet aspon trosku predstavit, ake to bolo:)

Kuzlo prve...
Pondelok doobeda, cakam na bus do Brna a vtom, kde sa vzala, tu sa vzala, Olinka, prave iduvsia zo skusky. Ze ci mam chvilku, ze mi chce nieco ukazat. (uz len ta "nahoda", ze sme sa tam stretli) Kusok od miesta, kde som stala, sa dial velmi zvlastny svetelny ukaz. Bol vyrazny odmak, a tak zo striesok zakryvajucich nastupistia kvapkala voda a za jednym konkretnym stlpom (ktorym si bolo treba "zaclonit" oci) vyzerali tieto kvapky ako malinke biele goralky spustajuce sa po tenunkych snurkach zo strechy az na zem. Ked sa clovek pozorne zadival, bolo dokonca vidiet "hlavicky a chvostiky" tychto kvapiek. A ked sa zase zadival tak vseobecne, tak to boli desiatky bielych goralkovych zavesov rozvesane po celej stanici. Vobec sa ta noblesa nehodila k spinavym autobusom a ludom tlaciacim sa do nich... A teraz si predstavte, kolko "nahod" vytvorilo toto kuzlo: dostatocny odmak, dostatok topiaceho sa snehu na strechach, cista obloha, spravnych cas, spravny stlp a pozorne Olinkine oci... Proste kuzlo.

Kuzlo druhe...
Toto ma cakalo v Brne. Cely vikend som pocuvala, ako su po celom Slovensku snehove vichrice a kalamity, len v Ziline nespadla ani vlocka. Iba lepkavy, mrzlavy dazd. V Brne uz tradicne tiez po snehu ani pamiatky, blato, sed... Cestou zo stanice som sa este kde tu zastavovala a ked som uz konecne cakala na poslednej zastavke na salinu, co ma dovezie az domov, vtedy to prislo. Z nicoho nic zacali padat obrovske vlocky. (Obrovske = priemer tak 2 cm, fakt:) V priebehu par sekund husto snezilo. Kto ma aspon kusok pozna, vie, ako sa velmi tesim zo snehu a toto boli fakt majestatne vlocky. Tak som tam stala na zastavke, hlava vyvratena dohora, snezilo mi to oci, usmievala som sa ako momentalne zaostala a strasne som sa tesila, ze si to snezenie konecne naslo aj mna. (A bolo mi jedno, ze sa dievcina povedla stojaca na mna pozerala s tym takym zhovievaym usmevom nieco na styl, no, nech sa deti potesia.) Trvalo to cca 5 minut a potom nic. Ako prislo, tak odislo. Po snehu nikde ani pamiatky. Taky moj sukromny kuzelny darcek.

Kuzlo tretie...
Utorok vecer, idem z prace, nastupim do saliny a veziem sa domov. Neni az tak zima ako by clovek cakal, ale je tak nijako. Veziem sa cca 8 minut, vystupim ako zvycane, ale do uplne ineho sveta. Za tych 8 minut (alebo mozno to bude tym priestorovym presunom) Niekto zabalil cely svet do bieleho hodvabu. Okolo svetiel poulicnych lamp su vizualne chlpate papusiky a vsade sa stelie jemnucka biela hmota. Neda sa nazvat hmlou, to slovo znie strasne negativne, je to iba taky nezny mist, ktory vsetko zjemnuje, obaluje, tlmi a upokojuje. Ked si na to posvietil reflektor saliny, odhalil miliony tancujucich minikvapociek. Takze technicky to bola hmla, aj ked vysledny efekt mal od negativneho daleko... Vraj sa podobny ukaz ukazal v Brne aj niekedy cez vikend a pohotove oci/ruky/objektiv ho aj zachytili. Nebudem sa chvalit cudzim perim a tak tot link. Takto nejako to vyzeralo aj v tu moju utorkovu noc... Len ja neviem tak pekne fotit;)

Takze to su zazraky na tento tyzden. A na zaver este bonus. Idem si ja tak vcera salinou, cca 11 hodin "rano", salina skoro prazdna, vpredu, kusok odo mna, sedi jedna babca a vehementne a veeelmi nahlas nieco vyhlada druhej babci. Vo vsetkom tom hrkote a sramote, co saliny zvacsa produkuju, jej nevenujem moc pozornost. Az tu zrazu, stojime na cervenej a ona do toho ticha zahlasi: "Narodila jsem se za prvni republiky. Prosla jsem styrma rezimama, ale to vam povim, nikdy jsem se nemela tak mizerne jako tedka!"