To neni mozne co sa v tomto svete deje!!!

Takze, odhliadnuc od toho, ze tento tyzden obhajujem a statnicujem a balim sa na pol roka do Spanielska, tak sa take veci deju, ze nechapem :)

Takze po poriadku. Najskor v pondelok, po strastiplnej a nie velmi uspesnej prezentacii mojej cca mesacnej snahy o napisanie aspon nejakej bakalarky, som sa sla prejst a fotit do nearby parku. Slniecko svietilo, teplucko bolo ako v januari nebyva, idylka. Az kym som cestou domov neprisla na to, ze mi niekde tam v parku vypadla penazenka so vsetkymi platobnymi kartami, ISICom, salinkartou, listkami na bus do Prahy a kopou dalsich veci... Takze namiesto prevetrania hlavy a relaxu po obhajobe som si len privyrobila dalsie starosti a komplikacie, 5 dni pred odletom. (Akokolvek sa hovori, ze vsetko zle je na nieco dobre, naozaj nechapem, na co bolo dobre zrovna toto...) Anyway, po cca hodine zufalstva a stresu sa mi podarilo zablokovat vsetky karty a zistit, ze aspon jedna z nich sa da dostat nova este skor ako odidem. OK, nejako to zvladneme. Len ten ISIC mi bude chybat... A salinkrata, na ktoru som mohla este tyzden jazdit. A tak som sa vcera majuc jeden volny den v ramci statnic este vybrala vybavovat tie ostatne doklady a cuduj sa svete, stretla som prvych milych policajtov v zivote, ktori mi ochotne presli databazu nalezov, ci to nahodou niekto nenasiel a nedoniesol (nie, ale aj tak mile od nich) a potom mi pani na studijnom, ktora bola este k tomu chora, volala specialne kdesi, ze ci by mi nespravili prednostne ISIC, lebo odchadzam... A tak s Bozou pomocou budem mat aj kartu, aj ISIC este pred odchodom a to, ze chodim teraz vsade pesi, mi aj tak len prospeje:)

Dokonca sa mi dnes podarilo ako tak napisat prve dve stanice (teda dufam, vysledky budu az tak o tyzden-dva). Uz "len" dve a hlavne ze tie nejhorsie (z mojho pohladu) mam za sebou.

No ale perlicka na koniec, preco toto vlastne vsetko pisem. Iduc nic netusiaca zo statnic som tu, v Brne, stretla Pana Herca a Spisovatela (s velkym H a S:) Milana Lasicu!!! Ako fakt. Tak periferne som zachytila slovencinu a nejaku povedomu tvar. Zastanem, otocim sa a tam, ani nie 10 metrov odo mna, stoji Milan Lasica!!! Vyzlieka si kabat a nastupuje do auta. A ja len stojim, plestim oci a nemo cumim. On ma zbada a tak zhovievavo sa usmeje. No chapete?! Milan Lasica sa na MNA usmial!!! (asi hlavne preto, ze som na neho zizala s otvorenymi ustami ako nejaka pubertacka na Paddyho Kellyho, ale aj tak:) To neni mozne, co sa na tomto svete deje!