Po hektickom, chaotickom a nadmieru vycerpavajucom tyzdni obhajovania a statnicovania som sa ja, nemurdy clovek, este vybrala na pol roka do Spanielska. Neviem ako ma to napadlo, ze to je v pohode, hned na druhy den po poslednej statnici sa zbalit a cestovat cez pol Europy. Aj som to chvilami chcela vzdat, ked som na pokraji zufalstva sedela v izbe na zemi, uprosterd vsetkych tych veci, co bezpodmienecne potrebujem vziat so sebou s vedomim, ze to do batoha (a hlavne limitu 20kg) nikdy nenapcham... Nakoniec sa nejako podarilo, aj ked uz teraz viem o par veciach, co by sa mi viac nez zisli, a oni si trcia niekde v Brne ;) No ale hlavne, ze uz som tu.
Popri mojich inych cestovnych zazitkoch, by sa tato cesta dala prirovnat prechadzke ruzovou zahradou (pokial teda nebudem moc spominat na to balenie). Vsetko slo hladko. Moj batoh mal presne 19,9kg, na prestup som mala casu, ze som nevedela, co s nim... No proste krasa. Len trpim miernych nedostatkom spnaku, kedze za poslednych cca 40 hodin som spala tak 5krat 30 minut... Letisko v Zeneve totiz vobec nie je prisposobene ludom, co tam potrebuju prespat!! To v Anchorage je na zemi vo vacsine miest koberec a lavicky su dlhe a siroke tak, ze sa ani krcit moc netreba... Tu, teda tam, v Zeneve, bolo len zopar neuveritelne nepohodlnych sedatiek, na ktorych cloveka kazdych 20-30 minut zacali chytat krce z poloh, ktore sa tam dali vykuzlit. A o piatej rano tam uz bol taky provoz, ze sa spat nedalo... Okolo mna sa rozlozila pocetna francuzsky hovoriaca rodinka, ktora okrem hlucnosti este trpela neovladatelnou tuzbou na mna so zaujmom cumiet (teda aspon som ich pri tom prichytila vzdy, ked som sa prebrala).
Po prichode do Alicante, som poslusne nasledovala pokyny mojho teraz uz spolubyvajuceho a podarilo sa mi na prvykrat najst spravny autobus do centra. Tam ale uz to nebolo take jednoduche... Potrebovala som prestupit, a nie, a nie najst zastavku, odkial mi to ide. Posielali ma hore dole, nikto mi poriadne nerozumel (a ani ja im:) az sa mi nakoniec podarilo od jedneho starika vyzistit (s pomocou ochotneho okoloiduceho, ktory vedel aspon trochu po anglicky), ze vcera bol v meste karneval, a teda maju dnes vsetci siestu a bus nestoji tam, kde je napisany, ale inde... No Spanieli:) Po umornom patrani s cca 30kg rozlozenymi po roznych batohoch a taskach sa mi podarilo najst spravnu zastavku a nasledne aj spravne vystupit a trafit spravny dom. Koniec dobry, vsetko dobre.
Uz teda byvam. Sme styria (tri holky a jeden chalan) v stvorizbovom byte (plus kuchyna, obyvacka a balkon) pomerne blizko centra s vyhladom na pevnost, ktorej fotku pripojim neskor, ked sa mi bude chciet vybalit stativ, lebo z ruky mi to nechce pekne odfotit:) Dnes tu bola pokarnevalova session asi 8 ludi, tak som bola pohotovo zoznamena a zaradena do spolocnosti formou spolocneho obeda (o pol 4... Spanieli:). Komunikacia je taka zvlastna, spanielsko-anglicka. Vacsina z nich mi rozumie, ked hovorim pomaly, ale nevedia hovorit a so mnou je to presne tak isto v spanielcine... Tak to rozne kombinujeme a zatial sa dari. Zajtra ma cakaju este vybavovacky na univerzite, zhananie roznych veci ako karticka na busy, ucet v banke, telefonna karta a tak... Tak pripadne drzte palce ;)
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
No comments:
Post a Comment