First impressions

Tak, po popise cesty by sa patrilo napisat nieco aj o dalsom zabyvavani sa. (je to vobec slovo? alebo len nepodareny preklad lubozvucneho ceskeho zabydlovani?) Anyway, zabyvavanie sa veselo pokracuje velkym chaosom a stretom kultur a roznych zvyklosti. Ono sa to nezda, ale to, co sa vsade stale omiela o spoznavani inych kultur a zivote v nich... To neni ani zdaleka taka sranda, ako by sa mohlo zdat a ani to neni zdaleka take jednoduche... Zaujimave, to ano, ale nie jednoduche.

Vecny popis: Po takmer 24 hodinach roznych presunov a cakani som bola unavena natolko, ze som napriek zeleznokoselovym zvykom zalahla uz o pol desiatej vecer. Rano som aj tak mala problem vstat a stale este citim mierne nedospatie, ale lepsi sa to. Skore vstavanie bolo aj tak uplne zbytocne, co som ale zistila az neskor... Podla zmateneho mailu od koordinatorky kurzov spanielciny pre erasmakov som sa mala hlasit v kontrolnej vezi 8:30 (to sa tak fakt vola;) Torre de control/Control tower). Cestou som narazila na dalsich dvoch zmatenych a dezorientovanych studentov a neskor este viac (aspon v tom nie som sama:) No ale ta cesta na unierzitu... Zastavku busu mam hned pred domom, problem ale bol, ze som netusila, kde mam vystupit a ani ako sa na to kohokolvek spytat... Spocitala som si zastavky, ale typicka ja, som sa cestou na cosi zapozerala a pomylili sa mi cisla. Ked uz som vazne uvazovala nad tym, ze som asi presvihla spravnu zastavku, tak sa naraz zdvihla asi polka autobusu a hned som bola kludnejsia ;) Sami studenti, pricom mnohi mali v rukach knizky so znakom unverzity, takze stacilo nasledovat dav. Campus je krasny, velky (az moc, stratit sa je viac nez lahke) a rano, ked tam este nikoho pomaly nebolo, a vsetko bolo ponorene v takom zvlastnom makkom opare, tak som mala chut si hlavu trieskat o najblizsiu palmu, ze som si nevzala fotak... No snad sa este podari niekdy. V kontrolnej vezi napriek urgentne sa tvariacemu mailu nebolo nic zaujimave, iba vyvesene tie iste papiere s rozvrhom, ktore sme dostali aj mailom, tak som sa pobrala este do centra zahranicnych studentov (ktore sa btw na nase na MU ani len nehrabe), kde som konecne stretla ludi schopnych komunikovat v anglictine. Teda niezeby som sem prisla hlavne kvoli uceniu sa spanielciny, ale takto na zaciatok je toho na cloveka trochu vela naraz. Potom bol nejaky orientacny meeting (75% v spanielcine:) a test na zaradenie do skupin. Brutalny stres pri objednavani jedla v menze (za mnou fornta a predo mnou teta, ktorej skoro vobec nerozumiem a ona mne tiez nie) nejake nakupy zakladnych potravin a odvtedy som doma. (to len, aby som to nemusela vsetkym do kazdeho mailu/chatu pisat, co sa deje... len co prestanu take intenzivne zazitky, tak slubujem, ze si budem nechavat nepodstatne detaily pre seba a sem pisat len (hopefully) interesantnejsie veci)

Popis dojmov: Vytacaju alebo mozno skor udivuju ma tu take tie little differences (Pulp Fiction:) Napriklad to, ze tu nikto nepije rano caj (a teda nemame na byte ani varnu konvicu a vodu si varim na sporaku ako naposledy tak pred 10-12 rokmi) pricom, co sme sa doma naucili ako zaklad spravneho stravovania? Ze po ranu treba vypit nieco teple a ohriata kofola sa ako teply napoj nerata ;) Alebo aj to, ze siesta je siesta a medzi cca 1 a 4 nie je otvorene nic. Fakt nic. Iba nonstopy, aj to nie vsetky. Alebo ze nikto nevie po anglicky, ani studenti nie. Alebo ze je tu zima jak v ruskom filme hned po zapade slnka, ale nikde nie su ziadne radiatory, lebo vsak sme predsa na juhu, tu to netreba (esteze mam spacak do -15:). A tak. Ale hadam si zvyknem. Jasne, ze tu neni vsetko zle... Len ten prvy dojem je pocit absolutnej odlisnosti a nekompatibility a z toho vyplyvajucej izolacie... Ale nemozem sa stazovat, stretavam kopu milych a ochotnych ludi, ktori vramci moznosti poradia, ukazu, pomozu... Len mi treba prekonavat jazykove bariery ako uz davno nie. Som si nejako moc zvykla na to, ze kamkolvek na svete pridem, tak sa bez problemov dohovorim (ked uz mam to CPE a teda oficialne, so stemplom z Cambridgu, viem po anglicky:). Takze okrem ineho lekcia pokory a ucenie sa ocenovat male vydobytky ako napr. vypytany obed v menze;)

Tak to by na jeden den aj stacilo... To be continued...