Mozno to vyzera divne, ze nadpis je vzdy v anglictine a potom pisem po slovensky (alebo sa aspon vacsinu casu snazim:) ale nejako sa mi ta anglictina casto zda omnoho vystiznejsia. Tak sorry, ak to nejakemu slovencino-lover-ovi vypichuje oci;)
Este stale sa potulujem v oblasti "pupku sveta" - predlad: USA - a to konkretne v Michigane s mojimi najoblubenejsimi "Americanmi" Jessicou a Andrejom a ich dvoma rozkosnymi dietkami Kaiyou a Tobim. Uz mam iba necele dva dni - jeden tu a jeden potom v Chicagu. Akokolvek nemam rada Ameriku (Alaska sa nerata:) nejako sa mi ani domov moc nechce... Tu bol moj svet uplne iny a velmi jednoduchy: Rano vstanem, idem do prace, hnusny obed, zase praca, nestihacky, rychlo sa prezliect a utekat do druhej prace, pohodicka pochoda (az na par nenormalne obmedzenych turistov: "Will there be northern lights on tonight? Can you arrange it?") okolo 10 vecer este upratat obchod a hajde zase dole, sem tam nejaky hang-out s kamosmi a uz len spat... A tak kazdy den dokola. Niezeby som tak chcela zit stale, ale ta jednoduchost je v niecom velmi lakava. Nemusim nic riesit (okrem housekeeperov spiacich pocas pracovnej doby), nikto odo mna nic moc neocakava, mozem si robit co len chcem, lebo som absolutne in the middle of nowhere, kde je jedinym cielom prezit DNESNY den najlepsie (najprijemnejsie) ako sa da... Ziadna buducnost, nic... Len tu a teraz. Je to velmi jednoduche a znacne lakave... Mozno sa to takto na prve pocutie nezda, ale ked uz v tom clovek raz je, tak mi to prislo uplne normalne nerozmyslat, len zit. Hlavne ked vsade okolo pocuvam len uzivaj si, nemysli na zajtra, si mlada, zijes len raz... Niezeby to bola moja zivotna filozofia, alebo ze by som tomu verila, ale to je to, cim vacsina sveta dnes zije...
Tento tyzden v Michigane je pre mna pomaly ako medzisvet. Nerobim dokopy nic, len sa hram s deturencami, rozpravam so starymi kamosmi a snazim sa zase si to v hlave vsetko usporiadat... Ked pridem domov, tak ma caka ani nenacata bakalarka, kopa povinnosti a vztahov, z ktorych som sa na tri mesiace vytratila. (Niezeby nieco z toho bolo vyslovene neprijemne, ale niektore veci urcite nie su lahke.) A ja si teraz vobec nie som ista, ze sa na ten "dospely" svet tesim... Nebolo by jednoduchsie najst si nejaku jednoduchu manualnu pracu, pri ktorej netreba moc rozmyslat a zit si pekne svoj tichy jednoduchy zivot?
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
1 comment:
Ty mi uplne hovoris z duse. Este som o tom na svojom blogu nepisala, ale ked budem, tak presne takto.. Pre mna anglicko bol uzasny oddych, relax, pokoj a klud. Vacsi uz si predstavujem len v nejakom tibetskom chrame uprostred hor :)
Ale stacil by aj Denali park, takze...Ideme buduci rok spolu? :))
Post a Comment