Monday, March 24, 2008

Fallas + 4 mil. people = MADNESS

Este pred odchodom naspat na daleky sever (Slovensko) som sa zucastnila niecoho velmi specialneho a zaroven strach nahanajuceho. Vola sa to Fallas a odohrava sa to kazdorocne vo Valencie v tyzdni pred 19.3. Pre informacii chtivych tot link na wiki (pre jazykovo znalych, spanielska verzia je lepsia ako anglicka). Ja mozem podat len ciste subjektivnu spravu a par fotiek.

Vacsina mojich priatelov a znamych tu z Alicante si samozrejme tuto udalost v nedalekej Valencii nechcela nechat ujst. Poniektori sme sli univerzitnymi busmi, ini autami, ze sa tam predsa aj tak stretneme.... Nestretli sme sa. Nikto totiz neratal s tym, ze ked sa do mesta s cca 800 000 obyvatelmi nasackuju dalsie 4 miliony ludi, tak bude pomerne tazke sa v meste co i len pohybovat, nieto este niekoho len tak stretnut ;) Osobne som bola rada, ze som sa zvladla neoddelit aspon od tych troch bab, s ktorymi sme cely den chodili. Niekedy totiz aj to hrozilo.

Ale poporiadku. Po vylodeni sa okolo obeda sme sa len tak trochu presli (rozumej predrali davom) v okoli centra a pred druhou zakotvili na Plaza del Ayuntamiento, co bolo asi hlavne dejisko oslav. Tu sa presne o druhej spustilo cosi zvane La Mascleta, co by sa dalo popisat asi ako ohnostroj za dna urceny na vyrobu co najvacsieho mnozstva hluku a dymu. Ked to skoncilo, tak sa nad nami vznasalo tolko dymu, ze slnko bolo len taky maly oranzovy kruzok a dalo sa nan divat volnym okom. Rachotu jak na tri silvestre naraz a ludiiiii, ze som tolko este nevidela (alebo som si vtedy aspon myslela, ze viac uz nejde).

Po skonceni toho, sme sa vybrali na dlhsiu prechadzku spojenu s prehliadkou tych onych - Fallas - kvoli ktorym to vlastne vsetko je. Vraj to je cele na oslavu sv. Jozefa, ale nejako mi nedochadza ta suvislost, alebo to bude zase tym spanielskym vykladom... Fallas su nieco ako susosia z papiera, polystyrenu a inych vysoko horlavych substancii, ktore dani umelci zvani falleres niekolko mesiacov projektuju a vyrabaju, potom ich na tyzden rozne po valencii rozostavia a 19. vecer vsetky (az na vitaznu jednu) spalia. Je niekolko kategorii a mnozstvo pravidiel, mnohe fallas zobrazuju aktualne osobnosti, ci udalosti (nasli sme aj Zapatera;) ale vsetky su prekvapivo dokonale a do detailov vypracovane: vyrazy tvare, tiene, pokrcene saty... vsetko. Najvacsie mavaju az 20 metrov na vysku a cena vyroby a vsetkeho okolo sa pohybuje od 6 000 do 600 000 €!!!
Tu je zopar ukazok, pre mnozstva ludi sa mi nepodarilo nic velkolepe, ale aby bola aspon predstava:Toto spada do kategorie fallas infantiles, neboli detske fallas :) tie museli byt max 3x3 metre, ale boli o to premakanejsie a detailnejsie.
Toto uz je falla dospelacka ;) neviem sice co mala akoze predstavovat, ale prave tuto sme videli aj horiet, tak k nej mam taky blizky vztah :DToto je moj sukromny favorit, bolo to nieco na styl zivlov, lebo to vlavo je ohen, vpravo tusim vietor, na druhej strane este bola voda, ale k stvrtej strane sme sa nedostali. Detail jednej z nich. Tak sa mi zda, ze tato aj vyhrala, ale ista si nie som.Iny detail, inej falle. Toto bolo asi najpremekanejsie co som videla. Chvilku som aj rozmyslala, ci to neni zive...;)
K fallas patri este okrem nich samotnych spusta sprievodneho programu: kostymi, sprievody a tak. Je to proste velka slava a ako sa na Spanielov patri, vsetko je naramne hlucne a preludnene. Vecer potom nastava uz spominane palenie. Je to na etapy. Najskor sa palia tie infantiles pricom posledna sa pali vitazna. Potom o polnoci sa palia vsetky ostatne okrem vitaznej velkej a tej, co je na Pl del Ayuntamiento. Uz to znamena celkom velke davy, ale este sa to dalo, lebo roznych fallas je po Valencii vyze 200, tak sa to kusok rozptyli. Takto to asi vyzeralo:
Poziarnici pritom polievali okolite domy (a ludi) a tak to celkovo kontrolovali aby sa to nevymklo.Tu sme my, cele zhave este pred palenim: Lubka, Julia a Keri.
Problem ale nastal, ked sa tesne po polnoci vsetci, tj 4 miliony ludi!!, zacali presuvat na Pl del Aynutamiento, na palenie poslednej Falle. Naivne sme si mysleli, ze kedze sme odtial kusok, ze sa aj niekam dostaneme. Uviazli sme v usti jednej z bocnych uliciek, Fallu sme sice mali nadohlad, ale uviazli sme tak, ze ani pohyb. Doslova. Kto nezazil, nevie si predstavit. Tam keby niekto spadol, tak ho dav uslape, nikto ani nemrkne. Aj sme sa chceli dostat radsej prec, ze to nestoji za to, ale nedalo sa. Chvilami bolo tazke aj dychat, jelikoz aj to vyzaduje priestor aspon na roztiahnutie hrudneho kosa... Videli sme sice krasny ohnostroj a v dialke aj ten ohen, ale neviem, neviem, ci to za ten pocit bezmocnosti a paniky stalo. Nabuduce, ak nejake bude, ostanem niekde daleko a budem len pozerat hore ;)
Pote... Cestou na bus, pohrebisko jednej falla. Memento homo, quia pulvis es...

No comments: