Granada III

Slubujem, ze toto uz je posledny post o Granade:) Bola som tam sice len necele tri dni, ale stihla som vyfotit cez 400 fotiek, takze akokolvek sa to nezda, toto je len velmi maly vyber... Anyway, nedavno som si uvedomila, ze stale fotim nejake budovy, kvietky, zatisia a tak a vobec nefotim ludi. Tak som si povedala, ze to skusim aspon trosku.

Tieto a dalsie velmi priatelsky sa tvariace tety okupovali cely den okolie katedraly a prilahleho muzea, pricom vnucovali turistom haluzky rozmarinu, ze pre stastie a chceli vestit z ruky... Ze nechcu peniaze, ze len vyvestia. Ale boli sme varovani, ze az tak zadarmo to zase neni, takze radsej sa vyhybat... Boli ale celkom agresivne obcas, len co zmercili niekoho turisticky vyzerajuceho, koniec. Pracovny nazov - supy:)
Pri tom istom muzeu sedel aj tento ujo. Celkom pasivne, zato o to vyrecnejsie... Quasimodo.
Siesta...Aj ja chcem raz so svojim deduskom takto sediet poobede pod pomarancovnikom a obdivovat duhu vo fontane...Dalsia vec, co je dost typicka pre Granadu su tzv Bar de tapas. (teda viac menej po celom Spanielsku, ale Granada je THE place to go) Funguje to tak, ze ku kazdemu drinku (od vody, cez kolu, sangriu az po pivo) clovek dostane taky maly snack zvany tapa. Zvyky sa lisia od baru k baru, niekde dostanete k prvemu drinku jeden druh, k dalsiemu dalsi atd, inde si kazdu "rundu" tapas vyberate z menu. Tiez ponuka je rozna, ja som mala vsetko mozne od zapeceneho sendvicu, cez jednohubku s lososom a nivou az po mini raznici, casto sa to podava este s trochou hranoliek, kuskom bagety alebo tak podobne. Porcia je sice mala, ale je to zaratane v cene drinku, a teda ked si clovek da dva-tri napoje, tak sa celkom naje. Da sa to objednat aj zvlast a ceny nie su nijako tragicke. Za €5 sa clovek naje a napije do sytosti:) Proste skvela tradicia (imho). Problem je len to, ze tieto bary su od cca 1 naobed do 1 v noci plne k prasknutiu (prave preto, ze to je tak super) a tak je to obcas nastojaka. Tento bar je akoze "Irish", kazdy je trochu iny, ale ludi vsade rovnako.
Na zaver este nieco, co ma uchvatilo asi najviac zo vsetkeho... V kazdom turistickom aj neturistickom centre je kopa rozne si privyrabajucich osob: zive sochy, vestice, muzikanti... Ale vacsinou to je nieco jednoduche a nie az tak kvalitne. Ale tu sa v nedelu rano pred katedralou usadili traja slusne vyzerajuci pani s gitarami a zosilnovacom a spustili tak skvelu hudbu, ze som sa od nich nemohla odtrhnut. A tak som namiesto muzea Izabely Katolickej a kohosi dalsieho pocuvala tristvrte hodinu ich a nelutujem:)

A to uz je naozaj vsetko z Granady, tuto sobotu ideme do Elche...